Možnosti vyhľadávania
Home Médiá ECB vysvetľuje Výskum a publikácie Štatistika Menová politika €uro Platobný styk a trhy Kariéra
Návrhy
Zoradiť podľa

1 Prehľad

Hospodárstvo eurozóny na konci roka 2023 stagnovalo v prostredí prísnych podmienok financovania, nevýraznej dôvery a predchádzajúcich strát konkurencieschopnosti. Aktuálne informácie naznačujú pomalšie oživenie v krátkodobom horizonte, než sa predpokladalo v projekciách z decembra 2023. Napriek tomu sa má hospodársky rast počas tohto roka postupne zrýchliť v dôsledku zvyšovania reálneho disponibilného príjmu v prostredí klesajúcej inflácie, výrazného rastu miezd a zlepšovania obchodných podmienok. Vzhľadom na to, že súčasné narušenie lodnej prepravy v Červenom mori pravdepodobne nespôsobí výrazné obnovenie ponukových obmedzení, sa očakáva, že rast vývozu dobehne stúpajúci zahraničný dopyt. V strednodobom horizonte by malo k oživeniu prispievať aj postupné slabnutie vplyvu sprísňovania menovej politiky ECB. Celkovo sa očakáva, že priemerný ročný rast reálneho HDP v roku 2024 dosiahne 0,6 %, v roku 2025 stúpne na 1,5 % a v roku 2026 na 1,6 %. V porovnaní s projekciami z decembra 2023 bol výhľad rastu HDP na rok 2024 upravený nadol vzhľadom na prenos účinku nečakane negatívnych predchádzajúcich údajov a menej priaznivých nových ukazovateľov, na rok 2025 zostáva nezmenený a na rok 2026 bol upravený mierne nahor.[1]

Inflácia by sa mala ďalej zmierňovať v dôsledku pokračujúceho uvoľňovania tlakov v cenovom reťazci a vplyvu sprísnenia menovej politiky, aj keď pomalším tempom ako v roku 2023. Tlaky v cenovom reťazci by mali naďalej slabnúť, keďže sa očakáva, že narušenia lodnej prepravy v Červenom mori budú mať len obmedzený vplyv na rast cien. S poklesom cien energií by hlavným faktorom inflácie v harmonizovanom indexe spotrebiteľských cien (Harmonised Index of Consumer Prices – HICP) bez energií a potravín mal byť výrazný vývoj nákladov práce. Rast nominálnych miezd by mal zostať zvýšený, a to v dôsledku pretrvávajúceho nedostatku pracovných síl na trhu práce, ale vzhľadom na slabnutie rastových vplyvov inflačnej kompenzácie by sa mal počas sledovaného obdobia postupne znižovať. Oživenie rastu produktivity by malo prispieť k zmierneniu tlakov vyplývajúcich z nákladov práce. Rast ziskov by sa mal počas sledovaného obdobia spomaliť a mal by tlmiť účinky nákladov práce. Ročná priemerná celková inflácia HICP má klesnúť z 5,4 % v roku 2023 na 2,3 % v roku 2024, 2,0 % v roku 2025 a 1,9 % v roku 2026. Vzhľadom na slabý výhľad inflácie cien energií sa očakáva, že celková inflácia zostane počas celého sledovaného obdobia pod úrovňou inflácie HICP bez cien energií a potravín. V porovnaní s projekciami z decembra 2023 bola inflácia HICP na roky 2024 a 2025 upravená nadol, najmä v dôsledku priamych a nepriamych účinkov nižších predpokladaných cien energetických komodít a nižších tlakov vyplývajúcich z nákladov práce, a na rok 2026 zostáva bez zmeny.

Tabuľka 1

Projekcie vývoja hospodárskeho rastu a inflácie v eurozóne

(ročná percentuálna zmena)

Marec 2024

December 2023

2022

2023

2024

2025

2026

2023

2024

2025

2026

Reálny HDP

3,4

0,5

0,6

1,5

1,6

0,6

0,8

1,5

1,5

HICP

8,4

5,4

2,3

2,0

1,9

5,4

2,7

2,1

1,9

Poznámky: Hodnoty reálneho HDP vyjadrujú ročné priemery údajov očistených od sezónnych vplyvov a rozdielov v počte pracovných dní. Historické údaje sa môžu líšiť od najnovších publikácií Eurostatu vydaných po uzávierke projekcií. Údaje, aj so štvrťročnou periodicitou, sú k dispozícii na stiahnutie z databázy makroekonomických projekcií na internetovej stránke ECB.

2 Reálna ekonomika

Hospodárska aktivita v eurozóne v poslednom štvrťroku 2023 stagnovala, pravdepodobne v dôsledku neutralizácie malého kladného príspevku domáceho dopytu a čistého vývozu pokračujúcim znižovaním stavu zásob (graf 1).[2] Podľa rýchleho odhadu Eurostatu dosiahla štvrťročná miera rastu v poslednom štvrťroku 2023 úroveň 0,0 %, čo je mierne pod úrovňou 0,1 % uvedenou v projekciách z decembra 2023. Priemyselná výroba eurozóny bez stavebníctva v poslednom štvrťroku 2023 stagnovala, pričom jej nárast v decembri naznačuje možný obrat. Stavebná produkcia a maloobchodný predaj naopak pokračovali vo svojom klesajúcom trende a produkcia služieb ku koncu minulého roka prešla do záporného pásma. Zatiaľ čo vývoz naďalej mierne zaostával za zahraničným dopytom, určité odhadované znižovanie zásob, ktoré pravdepodobne pokračovalo aj na konci roka 2023,[3] sa premietlo do slabého dovozu. Záporný príspevok zmien zásob by tak neutralizoval mierny nárast domáceho dopytu a čistého obchodu.

Graf 1

Rast reálneho HDP eurozóny

(medzištvrťročná percentuálna zmena, štvrťročné údaje očistené od sezónnych vplyvov a rozdielov v počte pracovných dní)

Poznámky: Historické údaje sa môžu líšiť od najnovších publikácií Eurostatu. Zvislá čiara označuje začiatok aktuálne projektovaného obdobia. Intervaly okolo stredových hodnôt projekcií vyjadrujú stupeň neistoty a sú koncepčne symetrické. Vychádzajú z chýb v minulých projekciách a sú očistené od vplyvu krajných hodnôt. Pásma v odtieňoch od najtmavšieho po najsvetlejší vyjadrujú pravdepodobnosť (30 %, 60 % a 90 %), že hodnota rastu reálneho HDP sa bude nachádzať v príslušných intervaloch. Ďalšie informácie: box 6 makroekonomických projekcií odborníkov ECB pre eurozónu z marca 2023.

Rast reálneho HDP by mal zostať začiatkom roka 2024 tlmený v dôsledku miznutia pozitívnych impulzov a prísnych podmienok financovania. Neskôr by sa mal zrýchliť za podpory rastu príjmov domácností, vládnej spotreby a zahraničného dopytu. Hospodársky stimul prameniaci zo znovuotvorenia hospodárstva po pandémii sa vytráca, pričom brzdiaci účinok prísnych podmienok financovania a zvýšenej neistoty spotrebiteľov je naďalej významný. Výhľadové ukazovatele z prieskumov zostali počas prvých dvoch mesiacov roka 2024 v priemere v pásme kontrakcie. Kúpnu silu domácností by však v prvej polovici tohto roka mala podporiť klesajúca inflácia a výrazný rast miezd v podmienkach pretrvávajúceho nedostatku pracovných síl. Hospodárska aktivita by preto mala ťažiť najmä zo súkromnej spotreby. V druhej polovici roka 2024 by sa mal rast ďalej mierne zrýchľovať vďaka zvyšovaniu súkromnej spotreby v dôsledku rastu reálneho disponibilného príjmu a očakávaného oživenia dôvery. V priebehu roka 2024 sa predpokladá aj zvýšenie vládnej spotreby, čiastočne v dôsledku oneskorenej inflačnej kompenzácie miezd vo verejnom sektore, zatiaľ čo vývoz by mal ďalej dobiehať zahraničný dopyt. V strednodobom horizonte sa očakáva ďalšie zrýchľovanie rastu reálneho HDP až na úroveň tesne nad priemerom spred pandémie, ku ktorému majú prispievať rastúce reálne príjmy, stúpajúci zahraničný dopyt a menší brzdiaci účinok menovej a rozpočtovej politiky (tabuľka 2). Rušenie podporných rozpočtových opatrení zavedených od roku 2022 na kompenzáciu vysokej inflácie a cien energií bude mať v rokoch 2024 až 2026 malý negatívny vplyv na rast, celková orientácia rozpočtovej politiky však bude v rokoch 2025 a 2026 zhruba neutrálna.

Očakáva sa, že podmienky financovania, najmä vysoké úrokové sadzby, budú mať naďalej výrazne negatívny vplyv na rast, ktorý bude počas sledovaného obdobia slabnúť len postupne. Vplyv opatrení menovej politiky prijatých od decembra 2021 sa naďalej premieta do reálnej ekonomiky, čo ovplyvňuje výhľad hospodárskeho rastu, najmä na rok 2024.[4] Od konca roka 2022 sa okrem toho výrazne sprísnili úverové podmienky, hoci tempo sprísňovania sa podľa najnovšieho prieskumu ECB zameraného na poskytovanie bankových úverov v eurozóne nedávno spomalilo. Predpokladá sa, že nepriaznivé účinky ponuky úverov budú mať vplyv najmä na podnikové investície a investície do nehnuteľností na bývanie a v menšej miere na súkromnú spotrebu. Na základe trhových očakávaní budúceho vývoja úrokových sadzieb (box 1) sa očakáva, že negatívny vplyv podmienok menovej politiky a ponuky úverov na hospodársky rast začne v roku 2024 postupne slabnúť, aj keď presné načasovanie a rozsah tohto vplyvu sa stále spájajú so značnou neistotou. Predpokladané zrýchlenie rastu HDP v strednodobom horizonte preto čiastočne súvisí s odznievaním týchto tlmiacich účinkov.

V porovnaní s projekciami z decembra 2023 bol rast reálneho HDP na rok 2024 upravený o 0,2 percentuálneho bodu nadol, na rok 2025 zostáva nezmenený a na rok 2026 bol upravený o 0,1 percentuálneho bodu nahor. Revízie na rok 2024 odrážajú účinky prenosu aktuálnych údajov za rok 2023, ktoré zaostali za očakávaniami, a revíziu štvrťročného rastu HDP v krátkodobom horizonte smerom nadol, keďže ukazovatele z prieskumov zostávajú tlmené. Nečakane horšie výsledky vrátane výhľadových ukazovateľov vyplývajúcich z prieskumov podnikov a domácností znamenajú úpravu domáceho dopytu smerom nadol, ktorá je čiastočne vyvážená malými úpravami čistého obchodu smerom nahor. Menší brzdiaci účinok podmienok financovania a nižšie ceny komodít viedli k miernemu zvýšeniu projekcií súkromnej spotreby a investícií na rok 2026.

Tabuľka 2

Projekcie reálneho HDP, trhu práce a obchodu

(ročné percentuálne zmeny, ak nie je uvedené inak)

Marec 2024

December 2023

2022

2023

2024

2025

2026

2023

2024

2025

2026

Reálny HDP

3,4

0,5

0,6

1,5

1,6

0,6

0,8

1,5

1,5

Súkromná spotreba

4,2

0,5

1,2

1,6

1,5

0,5

1,4

1,6

1,4

Vládna spotreba

1,6

0,2

1,3

1,4

1,2

0,1

1,1

1,3

1,2

Hrubá tvorba fixného kapitálu

2,8

0,8

-0,6

1,6

2,3

1,3

0,4

1,8

2,1

Vývoz1)

7,4

-0,7

1,0

2,9

3,2

-0,4

1,1

2,9

3,0

Dovoz1)

8,1

-1,3

1,0

3,1

3,2

-0,9

1,7

3,1

3,0

Zamestnanosť

2,3

1,4

0,5

0,3

0,4

1,4

0,4

0,4

0,4

Miera nezamestnanosti (v % pracovnej sily)

6,7

6,5

6,7

6,6

6,6

6,5

6,6

6,5

6,4

Saldo bežného účtu platobnej bilancie (v % HDP)

-0,6

1,8

3,2

3,2

3,1

1,2

1,0

1,0

1,1

Poznámky: Hodnoty reálneho HDP a jednotlivých zložiek vychádzajú z údajov očistených od sezónnych vplyvov a rozdielov v počte pracovných dní. Historické údaje sa môžu líšiť od najnovších publikácií Eurostatu vydaných po uzávierke projekcií. Údaje, aj so štvrťročnou periodicitou, sú k dispozícii na stiahnutie z databázy makroekonomických projekcií na internetovej stránke ECB.
1) Vrátane obchodnej výmeny v rámci eurozóny.

Pokiaľ ide o zložky reálneho HDP, hlavnou hybnou silou hospodárskeho rastu by mala byť reálna súkromná spotreba, podporená výrazným rastom reálnych príjmov a zlepšujúcou sa spotrebiteľskou dôverou. Súkromná spotreba sa podľa odhadov v poslednom štvrťroku 2023 zvýšila. Spotrebné výdavky by sa mali v nasledujúcich štvrťrokoch postupne zvyšovať v dôsledku poklesu inflácie a naďalej celkovo stabilnej situácie na trhu práce. Okrem toho sa očakáva, že ústup neistoty a zlepšovanie spotrebiteľskej dôvery prispejú k ďalšiemu rastu súkromnej spotreby, ktorá by v rokoch 2025 a 2026 mala dosahovať ročné tempo rastu výrazne nad priemerom spred pandémie. V porovnaní s projekciami z decembra 2023 bol rast súkromnej spotreby na rok 2024 upravený o 0,2 percentuálneho bodu nadol, najmä v dôsledku nižšej než očakávanej dynamiky v prvom polroku. Na rok 2026 bola jeho projekcia marginálne zvýšená vzhľadom na očakávania o niečo rýchlejšej normalizácie spotrebného správania domácností, čo sa odráža vo výraznejšom poklese miery úspor domácností.

Reálny disponibilný príjem sa podľa odhadov v roku 2023 zvýšil a v nasledujúcich rokoch by sa mal podľa projekcií ďalej posilňovať v dôsledku klesajúcej inflácie a výrazného rastu miezd, pričom úspory by mali počas celého sledovaného obdobia zostať na zvýšenej úrovni. Reálny disponibilný príjem sa v roku 2023 pravdepodobne zotavil, a to v dôsledku silného rastu pracovných a nepracovných príjmov a klesajúcej inflácie. Nepracovné príjmy (napríklad príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti a z finančných aktív) by mali spolu s rýchlym rastom miezd v blízkej budúcnosti podporiť kúpnu silu domácností. Miera úspor by mala v roku 2024 zostať na zvýšenej úrovni a odrážať tak stále vysokú neistotu a silné stimuly na sporenie v dôsledku vysokých úrokových sadzieb a prísnejších úverových podmienok, ako aj stále rastúce nepracovné príjmy (vzhľadom na vysoký sklon spotrebiteľov k sporeniu tohto druhu príjmov). Od roku 2025 by sa s ústupom neistoty a inflačných tlakov a postupnou normalizáciou spotrebného správania mala miera úspor domácností o niečo znížiť. Počas celého sledovaného obdobia by však mala zostať nad úrovňou spred pandémie, keďže vyššie úrokové sadzby pôsobia ako protiváha k snahe domácností normalizovať svoje správanie v oblasti úspor po pandémii. Objem akumulovaných úspor pravdepodobne rast spotreby nepodporí, keďže je sústredený v bohatých domácnostiach, prevažne vo forme nelikvidných aktív. Na reálny objem úspor mala v minulosti tlmiaci účinok aj vysoká miera inflácie.

Box 1
Technické predpoklady týkajúce sa úrokových mier, cien komodít a výmenných kurzov

V porovnaní s projekciami z decembra 2023 technické predpoklady zahŕňajú nižšie úrokové miery, nižšie ceny energií a mierne znehodnotenie eura. Technické predpoklady týkajúce sa úrokových sadzieb a cien komodít vychádzajú z očakávaní trhu ku dňu uzávierky 9. februára 2024. Krátkodobé úrokové miery vychádzajú z trojmesačnej sadzby EURIBOR, pričom trhové očakávania sú odvodené z úrokových mier futures. Dlhodobé úrokové miery sú vyjadrené prostredníctvom výnosov desaťročných štátnych dlhopisov.[5] Predpoklady v oblasti krátkodobých i dlhodobých úrokových mier boli na sledované obdobie upravené nadol o približne 20 až 40 bázických bodov.

Tabuľka

Technické predpoklady

Marec 2024

December 2023

2023

2024

2025

2026

2023

2024

2025

2026

Trojmesačná sadzba EURIBOR (v % p. a.)

3,4

3,4

2,4

2,4

3,4

3,6

2,8

2,7

Výnosy desaťročných štátnych dlhopisov (v % p. a.)

3,1

2,9

3,0

3,2

3,2

3,2

3,3

3,4

Cena ropy (v USD za barel)

83,7

79,7

74,9

72,2

84,0

80,1

76,5

73,6

Ceny zemného plynu (EUR/MWh)

41

30

32

30

42

47

44

37

Veľkoobchodné ceny elektriny (EUR/MWh)

103

74

78

71

105

117

111

98

Ceny neenergetických komodít v USD (ročná percentuálna zmena)

-12,5

0,6

2,0

0,1

-13,2

-2,3

2,4

1,7

Kvóty v systéme EÚ na obchodovanie s emisiami (EUR/tona)

83,7

58,6

60,0

61,8

84,0

78,4

82,0

85,2

Výmenný kurz USD/EUR

1,08

1,08

1,08

1,08

1,08

1,08

1,08

1,08

Nominálny efektívny výmenný kurz eura (EER41) (1Q 1999 = 100)

121,8

123,1

123,1

123,1

121,9

123,5

123,5

123,5

Poznámka: Údaje sú k dispozícii na stiahnutie z databázy makroekonomických projekcií na internetovej stránke ECB.

Technické predpoklady pre ceny ropy boli od projekcií z decembra 2023 upravené mierne nadol a v prípade veľkoobchodných cien plynu a elektriny boli znížené výrazne.[6] Zníženie projektovaných cien ropy je odrazom nízkeho svetového dopytu po rope, vysokej ponuky ropy zo Spojených štátov a svetového prebytku ponuky ropy v roku 2024 podľa odhadov Medzinárodnej energetickej agentúry na úrovni 0,5 % svetového dopytu. Tento prebytok sa očakáva napriek oznámeniu OPEC+ z konca novembra 2023 o znížení ponuky ropy v prvom štvrťroku 2024. Uvedené faktory prevážili tlak na rast cien ropy vyplývajúci z ponukových rizík spojených s politickou nestabilitou na Blízkom východe vrátane útokov na lode v Červenom mori a v Adenskom zálive, ktoré sa nedávno zintenzívnili. Krivka ropných futures zaznamenala od projekcií z decembra 2023 celkový posun nadol (o 0,5 % na rok 2024 a o 2 % na roky 2025 a 2026) a má naďalej klesajúci sklon. Ceny plynu boli upravené smerom nadol výraznejšie. Napriek chladnejšiemu počasiu v Európe začiatkom roka 2024 zostala spotreba plynu pod historickou normou, a to v dôsledku nízkej priemyselnej činnosti, ale aj trvalejších zmien správania spotrebiteľov vyvolaných obdobím vysokých cien plynu. Krivka cien futures zemného plynu sa od decembrových projekcií celkovo posunula smerom nadol (na roky 2024 až 2026 v priemere približne o 30 %). Ceny futures elektrickej energie boli tiež upravené smerom nadol v podobnom rozsahu. V prípade emisných kvót v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami sú ceny futures o približne 27 % nižšie ako v decembrových projekciách a predpokladá sa, že počas sledovaného obdobia zostanú vo všeobecnosti stabilné.

Predpoklady týkajúce sa cien neenergetických komodít boli od decembrových projekcií upravené nahor na rok 2024 a nadol na roky 2025 a 2026 v dôsledku krátkodobého nedostatku na medzinárodných trhoch s kovmi a potravinovými komoditami. Zvýšenie projekcií na rok 2024 je spôsobené vyššími cenami kovov – najmä v dôsledku očakávaného deficitu na svetovom trhu s meďou – ale aj vyššími cenami potravinových komodít najmä z dôvodu prudkého nárastu cien kakaa a výrazného narušenia dodávok zo západnej Afriky. Tieto tlaky na rast cien majú počas sledovaného obdobia postupne slabnúť.

Predpokladá sa, že vzájomné výmenné kurzy zostanú počas sledovaného obdobia nezmenené na priemernej úrovni za desať pracovných dní končiacich sa dňom uzávierky. Z toho vyplýva výmenný kurz počas sledovaného obdobia na úrovni 1,08 USD za euro, čo je o 0,3 % menej, než sa predpokladalo v projekciách z decembra 2023. V porovnaní s predpokladmi v decembrových projekciách z predpokladu efektívneho výmenného kurzu eura vyplýva znehodnotenie o približne 0,3 – 0,4 %.

Investície do nehnuteľností na bývanie majú podľa projekcií v roku 2024 ďalej klesať, než sa v rokoch 2025 a 2026 vzhľadom na postupné uvoľňovanie prísnych podmienok financovania a výrazný rast príjmov domácností zotavia. Investície do nehnuteľností na bývanie po poklese v predchádzajúcich dvoch štvrťrokoch v poslednom štvrťroku 2023 zrejme opäť klesli. Očakáva sa, že ich klesajúci trend bude pokračovať aj v roku 2024 v dôsledku výrazného sprísnenia podmienok financovania v minulosti vrátane prudkého rastu úrokových sadzieb hypotekárnych úverov a sprísňovania podmienok poskytovania bankových úverov. S postupným zlepšovaním podmienok financovania, výrazným rastom príjmov domácností a stúpaním dôvery sa však predpokladá, že investície do nehnuteľností na bývanie sa od roku 2025 opäť zvýšia a v roku 2026 budú rásť rýchlejším tempom.

Očakáva sa, že podnikové investície zostanú v roku 2024 slabé a následne sa postupne zvýšia v súlade so zlepšujúcimi sa podmienkami financovania, vyšším dopytom a efektom mobilizácie súkromného kapitálu v rámci programu Next Generation EU (NGEU). Odhaduje sa, že podnikové investície v eurozóne v poslednom štvrťroku 2023 prudko klesli, a to oveľa výraznejšie, než sa pôvodne očakávalo. Tento prekvapivý vývoj odráža v prvom rade rýchlejšie vybavovanie nahromadených objednávok a čerpanie vnútorných finančných rezerv podnikov, ktoré predtým potláčali nepriaznivý vplyv prísnejších podmienok financovania, a v druhom rade oneskorené vyplácanie prostriedkov z nástroja NGEU, ktoré oddialilo potenciálne účinky mobilizácie súkromného kapitálu. Podnikové investície v eurozóne by sa mali v roku 2024 celkovo znížiť (na rozdiel od mierneho nárastu predpokladaného v projekciách z decembra 2023), ale v rokoch 2025 a 2026 by sa mali zvýšiť. Toto oživenie v strednodobom horizonte je odrazom postupného slabnutia brzdiaceho účinku nepriaznivých podmienok financovania, ako aj pokračujúceho úsilia súkromného sektora o zvýšenie zelených a digitálnych investícií spolu s posilňovaním domáceho a zahraničného dopytu.

Box 2
Medzinárodné prostredie

Svetový hospodársky rast sa na prelome rokov zmiernil, keďže sprísňovanie menovej politiky sa naďalej prenášalo do ekonomiky.[7] V porovnaní s odhadovaným tempom 3,5 % v roku 2023 by sa mal svetový rast tento rok podľa projekcií mierne znížiť na 3,4 %. Jeho mierny pokles je odrazom doznievania priaznivých faktorov, ako je vyčerpanie nadmerných úspor a postupné ochladzovanie trhu práce, ktoré predtým podporovali spotrebné výdavky vo vyspelých ekonomikách. Predpokladá sa, že svetový rast sa v rokoch 2025 a 2026 spomalí na 3,2 % ročne, čo je mierne pod priemerom za posledné desaťročie. V Spojených štátoch sa v tomto roku očakáva oslabenie rastu vzhľadom na prebiehajúcu korekciu trhu práce a transmisiu prísnej menovej politiky a podmienok poskytovania bankových úverov. V Číne zostávajú spotrebné výdavky obmedzené vzhľadom na nepriaznivé podmienky na trhu s nehnuteľnosťami. V porovnaní s projekciami z decembra 2023 bola projekcia svetového hospodárskeho rastu na tento rok upravená nahor, prevažne v dôsledku nečakane pozitívnych výsledkov vo významných ekonomikách, najmä v Spojených štátoch, na konci roka 2023.

Svetový obchod sa má v strednodobom horizonte oživiť a začať rásť viac v súlade so svetovou hospodárskou aktivitou. Po období nízkej dynamiky svetového obchodu v dôsledku stabilizácie dopytu po tovaroch a službách po skončení pandémie najnovšie údaje naznačujú oživenie, aj keď menšie, než sa pôvodne očakávalo. Odhaduje sa, že narušenie prepravy v Červenom mori má na základnú prognózu svetového obchodu len obmedzený vplyv. Dodacie lehoty sa v januári na svetovej úrovni predĺžili len mierne a zostali výrazne pod úrovňami zaznamenanými v rokoch 2021 až 2022, keď boli svetové dodávateľské reťazce pod veľkým tlakom. Zasluhuje sa o to viacero zmierňujúcich faktorov. Prvým faktorom je podľa všetkého dostatočne vysoká kapacita lodnej prepravy, keďže svetový dopyt po tovare je relatívne tlmený a zároveň dochádza k expanzii svetovej flotily nákladných plavidiel. Po druhé, miera preťaženosti prístavov na celom svete zostáva v podstate nezmenená, čo signalizuje ich schopnosť vyrovnať sa s presmerovanými plavidlami. A v neposlednom rade vysoké stavy zásob výrobcov tlmia vplyv dlhších dodacích lehôt na výrobu. Riziká ohrozujúce svetový obchod a infláciu by sa však zvýšili, ak by sa rušivé vplyvy v oblasti Červeného mora zintenzívnili a trvali dlhšiu dobu (box 3). Celkovo sa v tomto roku očakáva rast svetového obchodu o 2,8 %, v roku 2025 o 3,1 % a v roku 2026 o 3,2 %, čo je zhruba rovnako ako v predchádzajúcich projekciách. Napriek predpokladanému oživeniu a návratu k historickej jednotnej elasticite obchodu voči svetovému rastu do roku 2025 sa očakáva, že svetový obchod zostane pod historickou úrovňou. Odráža to vplyv prebiehajúcich štrukturálnych zmien v obchodných vzťahoch spôsobených rastúcim geopolitickým napätím. Odhaduje sa, že zahraničný dopyt po produkcii eurozóny sa v roku 2023 zvýšil len o 0,6 %, čo je o niečo pomalšie tempo, než sa predpokladalo v predchádzajúcich projekciách. Zahraničný dopyt by sa mal oživiť, avšak pomalšie, ako sa predpokladalo v projekciách z decembra 2023. Brzdí ho pomalší rast dovozu niektorých hlavných obchodných partnerov eurozóny vrátane Spojeného kráľovstva a krajín strednej a východnej Európy. Okrem toho pomalšie oživovanie dovozu v týchto krajinách na prelome rokov naznačuje postupnejšie oživovanie zahraničného dopytu po produkcii eurozóny v tomto roku. V neskoršom období sú revízie zahraničného dopytu po produkcii eurozóny malé.

Tabuľka

Medzinárodné prostredie

(ročná percentuálna zmena)

Marec 2024

December 2023

2023

2024

2025

2026

2023

2024

2025

2026

Svetový reálny HDP (bez eurozóny)

3,5

3,4

3,2

3,2

3,3

3,1

3,2

3,2

Svetový obchod (bez eurozóny)1)

1,2

2,8

3,1

3,2

1,1

3,0

3,0

3,2

Zahraničný dopyt po produkcii eurozóny2)

0,6

2,4

3,1

3,2

0,8

2,6

2,9

3,1

Svetový CPI (bez eurozóny)

4,9

4,1

3,2

2,8

5,0

4,4

3,4

2,9

Vývozné ceny konkurentov v národnej mene3)

-0,7

2,5

2,7

2,6

-0,3

3,2

2,7

2,6

Poznámka: Údaje sú k dispozícii na stiahnutie z databázy makroekonomických projekcií na internetovej stránke ECB.
1) Vážený priemer dovozu.
2) Vážený priemer dovozu obchodných partnerov eurozóny.
3) Vážený priemer vývozných deflátorov obchodných partnerov eurozóny.

Ročná miera celkovej inflácie na svetovej úrovni by sa mala počas sledovaného obdobia znížiť, zatiaľ čo rast cien vývozu konkurentov eurozóny by sa mal tento rok vrátiť do kladného pásma. Svetová celková inflácia podľa indexu spotrebiteľských cien (consumer price index – CPI) v roku 2023 dosiahla 4,9 % a predpokladá sa, že postupne klesne na 4,1 % v roku 2024, 3,2 % v roku 2025 a 2,8 % v roku 2026. Zatiaľ čo vo vyspelých ekonomikách sa očakáva ďalšie postupné znižovanie inflácie smerom k inflačným cieľom centrálnych bánk, v rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách sa má inflácia tento rok mierne zvýšiť, než neskôr znova klesne. Tento vývoj je odrazom predpokladaného rastu inflácie v niektorých hlavných ekonomikách, ako sú Čína, Rusko a Turecko. Vývozné ceny konkurentov eurozóny (v národných menách a v ročnom vyjadrení) v posledných troch štvrťrokoch 2023 klesli v dôsledku znižovania cien komodít a výrazného ústupu domácich i zahraničných tlakov v cenovom reťazci. So slabnutím vplyvu týchto faktorov sa predpokladá, že rast vývozných cien konkurentov sa v roku 2024 opäť vráti do kladného pásma. V porovnaní s projekciami z decembra 2023 bola miera rastu na rok 2024 upravená mierne nadol v dôsledku nižších tlakov v cenovom reťazci a o niečo nižších cien energetických komodít.

Obchod eurozóny by sa mal zlepšiť, hoci z historického hľadiska by mal zostať obmedzený. Reálny vývoz eurozóny sa v treťom štvrťroku 2023 ďalej znižoval, v poslednom štvrťroku však podľa odhadov zaznamenal oživenie. Očakáva sa, že počas sledovaného obdobia bude rásť zhruba v súlade s vývojom zahraničného dopytu. Základný scenár vývoja v tejto súvislosti nepočíta s významnými účinkami narušenia lodnej prepravy v Červenom mori, ktoré by mali byť krátkodobé (základný scenár je uvedený v boxe 2 a scenár eskalácie narušenia prepravy v boxe 3). V porovnaní s projekciami z decembra 2023 sa počas sledovaného obdobia očakáva o niečo vyšší podiel eurozóny na vývoznom trhu, ktorý však má napriek tomu vzhľadom na problémy v oblasti konkurencieschopnosti súvisiace s predchádzajúcim zhodnocovaním eura a energetickými šokmi zostať výrazne pod úrovňou spred pandémie. Dovoz v treťom štvrťroku 2023 prekvapivo rástol pomalšie a v krátkodobom horizonte má byť jeho rast pomalší, než sa predpokladalo v projekciách z decembra 2023, a to v dôsledku slabých zložiek dopytu závislých od obchodnej výmeny, ako sú investície. Neskôr by sa mal dovoz podľa projekcií zotaviť v súlade s postupným oživením domáceho dopytu. Celkovo sa predpokladá, že čisté saldo obchodnej bilancie, ktoré je podľa nedávnych údajov silnejšie, než sa očakávalo, zostane v krátkodobom horizonte o niečo vyššie. Príspevok čistého obchodu k HDP má byť v roku 2024 a 2025 zhruba neutrálny, a v roku 2026 mierne kladný (graf 2). Výmenné relácie by sa mali v krátkodobom horizonte podľa projekcií ďalej zlepšovať, najmä v dôsledku nižších dovozných cien spôsobených poklesom cien energií. Z toho vyplýva vyššie saldo bežného účtu, ktoré sa má od roku 2024 vrátiť na bežnú úroveň spred energetickej krízy.

Graf 2

Reálny HDP eurozóny – členenie na hlavné výdavkové komponenty

(ročná percentuálna zmena; príspevok v percentuálnych bodoch)

Poznámky: Údaje sú očistené od sezónnych vplyvov a rozdielov v počte pracovných dní. Historické údaje sa môžu líšiť od najnovších publikácií Eurostatu vydaných po uzávierke projekcií. Zvislá čiara označuje začiatok projektovaného obdobia.

Trh práce zostáva stabilný, hoci sa mierne ochladzuje vzhľadom na očakávané ustálenie rastu zamestnanosti po výraznom raste zaznamenanom v roku 2023. Zhruba podobne ako v projekciách z decembra 2023 sa očakáva, že rast celkovej zamestnanosti sa spomalí z 1,4 % v roku 2023 na 0,5 % v roku 2024 a následne sa ustáli na úrovni 0,3 % v roku 2025 a 0,4 % v roku 2026 (graf 3). Očakáva sa, že rast produktivity práce sa počas sledovaného obdobia zrýchli, úroveň produktivity by však v roku 2026 mala zostať výrazne pod dlhodobým lineárnym trendom. Miera nezamestnanosti by mala mať mierne zvlnený priebeh: v oneskorenej reakcii na slabú hospodársku aktivitu sa predpokladá zvýšenie na 6,7 % v roku 2024 a následné zníženie na 6,6 % v rokoch 2025 a 2026. Miera nezamestnanosti bola revidovaná nahor o 0,1 percentuálneho bodu na roky 2024 a 2025 a o 0,2 percentuálneho bodu na rok 2026.

Graf 3

Trh práce eurozóny

(v % pracovnej sily (ľavá os), ročná percentuálna zmena (pravá os))

Poznámka: Zvislá čiara označuje začiatok projektovaného obdobia.

Box 3
Analýza scenára potenciálnej eskalácie narušení prepravy v Červenom mori

V tomto scenári sa analyzujú riziká ohrozujúce základný scenár projekcií z marca 2024, ktoré vyplývajú z dlhšie trvajúcich narušení lodnej prepravy v Červenom mori a v Adenskom zálive. Po opakovaných útokoch húsíjskych rebelov na nákladné lode plaviace sa cez úžinu Báb el-Mandab (t. j. cez južnú bránu do Červeného mora pre plavidlá smerujúce do Suezského prieplavu) objem tranzitu od začiatku decembra 2023 klesol o približne 70 % (graf A, panel a).[8] V základnom scenári projekcií z marca 2024 sa predpokladá, že narušenia lodnej prepravy budú relatívne krátkodobé s obmedzenými účinkami (box 2). Tento box analyzuje scenár závažnejších a dlhšie trvajúcich narušení do konca tretieho štvrťroka, s praktickým uzatvorením Suezského prieplavu a postupným návratom k normálnej preprave v poslednom štvrťroku 2024. Scenár predpokladá, že konflikt nebude eskalovať do tej miery, aby sa doň zapojili aj krajiny, ktoré sú hlavnými producentmi ropy (napr. Irán), čo by viedlo napríklad k čiastočnému uzatvoreniu Hormuzskej úžiny.[9] Takáto eskalácia by mala väčší hospodársky vplyv, keďže prostredníctvom tejto námornej trasy plynie podstatný objem obchodu s ropou (približne 20 %).

Doterajšie narušenia prepravy v Červenom mori môžu ovplyvniť svetové hospodárstvo prostredníctvom vyšších nákladov na prepravu, rastúcich cien ropy a nižšej obchodnej výmeny, ich účinky sú však zatiaľ zdanlivo obmedzené. Cez Suezský prieplav plynie približne 12 % svetovej prepravy ropy a 10 % celkového svetového námorného obchodu. Narušenia lodnej prepravy môžu mať viacero neželaných účinkov. Po prvé, oneskorenia v dodávkach ropy môžu viesť k vyšším cenám ropy v dôsledku obmedzenejšej svetovej ponuky ropy. Po krátkom období volatility však spotová cena ropy Brent klesla a v súčasnosti je pod úrovňou zaznamenanou po prvých útokoch húsíov.[10] Dôvodom je, že ropné tankery, ktoré sa plavia cez tento región, sú prevažne nedotknuté a svoju prevádzku v tejto oblasti pozastavilo len niekoľko ropných spoločností (graf A, panel b).[11],[12] Po druhé, táto situácia má nepriaznivý vplyv na objem svetového obchodu a prepravné náklady, keďže cesty medzi Áziou a Európou sú z dôvodu presmerovania lodnej prepravy okolo Mysu dobrej nádeje o približne 30 % dlhšie a rastie tlak na kapacitu svetovej kontajnerovej prepravy. V dôsledku toho by vyššie prepravné náklady mohli zapríčiniť nárast spotrebiteľských cien. Od začiatku húsíjskych útokov sa náklady na kontajnerovú prepravu na určitých trasách podstatne zvýšili, zostávajú však výrazne pod maximálnou úrovňou z rokov 2021 a 2022 (graf A, panel c). Po tretie, časové sklzy v preprave by mohli narušiť výrobu v dôsledku zníženej dostupnosti surovín a polotovarov, najmä v odvetviach postavených na dodávkach „just-in-time“. V januári 2024 sa index nákupných manažérov (Purchasing Managers’ Index – PMI) pre dodacie lehoty dodávateľov zvýšil v krajinách, ktoré sú viac vystavené narušeniam lodnej prepravy, zostal však výrazne pod úrovňou z rokov 2021 a 2022 (graf A, panel d). Napokon, zatiaľ čo narušenia pozdĺž kľúčových námorných trás, ako je Červené more, môžu znásobiť neistotu na svetových trhoch, index VIX, ktorý je ukazovateľom neistoty na finančných trhoch, zostáva pod úrovňou zaznamenanou v deň prvých útokov húsíov (graf A, panel b).

Graf A

Vývoj kľúčových ukazovateľov lodnej prepravy

a) Objem námorného tranzitu

b) Cena ropy a volatilita na finančných trhoch

(indexy, november 2023 = 100)

(indexy)

c) Ceny lodnej prepravy

d) PMI dodacích lehôt dodávateľov

(indexy; 5. november 2023 = 100)

(difúzne indexy)

Zdroj: MMF PortWatch, Bloomberg, Haver Analytics, HARPEX (Harper Petersen Charter Rates Index), Freightos Baltic Index (FBX), S&P Global a výpočty ECB.
Poznámky: V paneli a) sa objemy námorného tranzitu počítajú ako sedemdňový kĺzavý priemer, pričom interval od minima do maxima vyjadruje historický vývoj prepravených objemov od roku 2019 do roku 2022 a vo vzťahu k prepravovaným objemom 1. decembra v danom roku. V paneli b) BP ann. odkazuje na oznámenie British Petroleum o pozastavení prepravy cez Červené more. V paneli d) sa používa obrátená os, na ktorej boli najnižšie hodnoty indexu PMI pre dodacie lehoty dodávateľov zaznamenané v apríli 2022 v prípade svetových údajov (bez eurozóny), v júli 2021 v prípade Spojených štátov, v máji 2021 v prípade eurozóny a v apríli 2020 v prípade Číny a Spojeného kráľovstva. Posledné údaje sú z 11. februára 2024 (objemy námorného tranzitu), z 26. februára 2024 (ceny ropy a index volatility VIX) a z 23. februára 2024 (ceny prepravy).

Modelové odhady naznačujú, že dôsledky eskalácie narušení lodnej prepravy na svetový obchod a obchod eurozóny budú pravdepodobne obmedzené. Účinky scenára dlhšieho narušenia prepravy na objemy obchodu sú kvantifikované pomocou vektorových autoregresných (VAR) modelov svetového obchodu a obchodu eurozóny. Narušenia prepravy sú vyjadrené indexom Global Supply Chain Pressure Index (GSCPI) od Federal Reserve Bank of New York, pričom rozsah narušenia dodávateľského reťazca v dôsledku blokády tejto námornej brány bol kalibrovaný na základe blokády Suezského prieplavu kontajnerovou loďou „Ever Given“ z roku 2021.[13],[14] V tomto scenári by sa rast svetového obchodu v porovnaní so základným scenárom projekcií z marca 2024 znížil o 1,1 percentuálneho bodu v roku 2024 a o 0,5 percentuálneho bodu v roku 2025, bez vplyvu v roku 2026 (graf B, panel a). Tieto účinky sú odrazom vyššej vyťaženosti prepravnej kapacity a čerpania zásob vzhľadom na dlhšie narušenie obchodu, ale aj poklesu obchodu v reakcii na trvalejší nárast cien lodnej prepravy.[15] Vplyv na obchod eurozóny je väčší. V porovnaní so základným scenárom by bol rast vývozu z eurozóny nižší o 1,3 percentuálneho bodu v roku 2024 a o 0,8 percentuálneho bodu v roku 2025. Je to odrazom relatívne vyššej citlivosti eurozóny na narušenia v Suezskom prieplave, ale aj relatívne vyššej otvorenosti obchodu a integrácie eurozóny do svetového hodnotového reťazca.

V prípade scenára eskalácie by bola inflácia v eurozóne v rokoch 2024 i 2025 o približne 0,25 percentuálneho bodu nad úrovňou základného scenára, ale v roku 2026 by bol tento vplyv menší. Inflačný vplyv vyšších prepravných nákladov je obmedzený, keďže náklady na námornú prepravu tvoria len malý podiel celkových vstupných nákladov. Okrem toho sa zdá, že úplný prenos vyšších cien vstupov do spotrebiteľských cien je nepravdepodobný vzhľadom na súčasnú relatívnu slabosť dopytu a schopnosť podnikov absorbovať časť vyšších nákladov prostredníctvom ziskových marží. Odhady založené na modeloch však naznačujú, že v scenári eskalácie by sa svetová inflácia v porovnaní so základným scenárom zvýšila o 0,15 percentuálneho bodu v roku 2024 a o 0,20 percentuálneho bodu v roku 2025. O niečo výraznejší vplyv v roku 2025 súvisí so skutočnosťou, že zmeny spotových sadzieb prepravných nákladov sa premietajú do zmluvných sadzieb s oneskorením, pretože zmluvné sadzby sa pravidelne prerokúvajú. Vzhľadom na vyššiu citlivosť eurozóny na narušenia prepravy by bol vplyv na infláciu HICP v eurozóne v porovnaní so základným scenárom v rokoch 2024 i 2025 výraznejší v rozsahu približne 0,25 percentuálneho bodu (graf B, panel b). Vplyv na infláciu v eurozóne v roku 2026 by bol malý, keďže účinky znovuotvorenia by čiastočne kompenzovali oneskorený prenos prepravných nákladov do inflácie.

Graf B

Vplyv na obchod a infláciu vo svete a v eurozóne v scenári eskalácie

a) Obchodné toky

b) Spotrebiteľské ceny

(odchýlky od mier rastu v základnom scenári, v percentuálnych bodoch)

(odchýlky od mier rastu v základnom scenári, v percentuálnych bodoch)

Zdroj: Výpočty odborníkov ECB.

3 Výhľad rozpočtového vývoja

Rozpočtová pozícia eurozóny by sa mala v roku 2024 ďalej sprísňovať a v neskorších rokoch by sa mala ustáliť (tabuľka 3). Čiastočné ukončenie energetických a inflačných podporných opatrení malo podľa odhadov za následok sprísnenie rozpočtovej pozície (definovanej ako zmena cyklicky upraveného primárneho salda[16]) v roku 2023, pričom v roku 2024 sa očakáva výraznejšie sprísňovanie. Predpokladá sa, že v roku 2025 sa rozpočtová pozícia sprísni iba mierne, a to z dôvodu ďalšej redukcie zvyšných energetických opatrení a zvýšenia priamych daní a odvodov sociálneho zabezpečenia, čiastočne vyrovnaných obmedzeným rastom verejných investícií a spotreby. V roku 2026 by mala byť rozpočtová pozícia neutrálna. V porovnaní s projekciami z decembra 2023 zostáva rozpočtová pozícia eurozóny celkovo nezmenená, keďže (pomerne obmedzené) revízie na úrovni jednotlivých krajín a medzi jednotlivými rozpočtovými nástrojmi sa do značnej miery navzájom rušia.

Tabuľka 3

Výhľad rozpočtového vývoja v eurozóne

(v % HDP)

Marec 2024

December 2023

2022

2023

2024

2025

2026

2023

2024

2025

2026

Rozpočtová pozícia (upravená o granty NGEU)1)

0,5

0,3

0,7

0,1

0,0

0,3

0,7

0,1

0,1

Saldo rozpočtu verejnej správy (v % HDP)

-3,6

-3,2

-2,9

-2,8

-2,8

-3,1

-2,8

-2,7

-2,6

Štrukturálne rozpočtové saldo (v % HDP)2)

-3,5

-3,2

-2,6

-2,6

-2,7

-3,2

-2,7

-2,6

-2,7

Hrubý dlh verejnej správy (v % HDP)

90,9

88,3

88,5

88,5

88,6

88,7

88,3

88,1

88,1

Poznámka: Údaje sú k dispozícii na stiahnutie z databázy makroekonomických projekcií na internetovej stránke ECB.
1) Rozpočtová pozícia sa vyjadruje ako zmena cyklicky upraveného primárneho salda bez vládnej podpory finančnému sektoru. Uvedené údaje zohľadňujú aj očakávané dotácie programu Next Generation EU (NGEU) na strane príjmov. Záporné číslo znamená uvoľnenie rozpočtovej pozície.
2) Počítané ako saldo verejnej správy očistené od dočasných vplyvov hospodárskeho cyklu a opatrení klasifikovaných podľa definície Európskeho systému centrálnych bánk ako dočasné.

Rozpočtové saldo eurozóny sa má počas sledovaného obdobia podľa všetkého zlepšovať, no v menšom rozsahu, než sa predpokladalo v projekciách z decembra 2023, zatiaľ čo pomer dlhu by mal sledovať mierne stúpajúci trend. Podľa projekcií by sa mal rozpočtový deficit v roku 2024 znížiť na 2,9 % HDP a počas zvyšku sledovaného obdobia by mal zostať pod referenčnou hodnotou 3 %. Predpokladá sa, že v roku 2026 bude rozpočtový deficit o 0,8 percentuálneho bodu nižší ako v roku 2022. Príčinou je najmä pokles cyklicky upraveného primárneho deficitu v rokoch 2023 – 2025, ktorý podľa všetkého preváži nárast úrokových platieb. V porovnaní s projekciami z decembra 2023 o niečo vyšší deficit počas sledovaného obdobia vyplýva zo zhoršenia cyklickej zložky, ktoré je čiastočne kompenzované úpravami úrokových platieb smerom nadol vzhľadom na priaznivejšie podmienky financovania. Pomer dlhu k HDP eurozóny v roku 2023 podľa odhadov klesol na 88,3 %, no do roku 2026 sa má mierne zvýšiť v dôsledku primárnych deficitov a očakávaných kladných úprav vzťahu deficitu a dlhu, ktoré majú byť čiastočne kompenzované zápornými diferenciálmi úrokovej miery a rastu. Po priaznivom bázickom efekte z roku 2023 bol pomer dlhu k HDP v horizonte projekcií v porovnaní s projekciami z decembra 2023 upravený smerom nahor, a to najmä z dôvodu vyšších primárnych deficitov.

4 Ceny a náklady

Celková inflácia HICP by mala podľa projekcií výrazne klesnúť z 5,4 % v roku 2023 na 2,3 % v roku 2024 a neskôr ďalej klesať na 2,0 % v roku 2025 a 1,9 % v roku 2026 (graf 4). Očakáva sa, že celková inflácia HICP bude v nasledujúcich štvrťrokoch ďalej klesať, hoci pomalšie než predtým, pričom bude vykazovať určitú volatilitu súvisiacu s bázickými efektmi energetickej zložky a s načasovaním veľkonočných sviatkov v tomto roku.[17] Oživenie ročnej miery zmeny energetickej zložky v priebehu roka 2024 spojené s bázickým efektom (graf 5) by malo čiastočne kompenzovať ďalšie zmierňovanie inflácie HICP bez energií a potravín (HICPX) a inflácie cien potravín. V ďalšom období je postupný pokles celkovej inflácie HICP najmä odrazom ďalšieho zmierňovania inflácie HICPX, keďže miera inflácie cien potravín a energií má podľa všetkého byť celkovo stabilná (graf 6).

Graf 4

Inflácia HICP eurozóny

(ročné percentuálne zmeny)

Poznámky: Zvislá čiara označuje začiatok aktuálne projektovaného obdobia. Uvedené intervaly okolo stredných hodnôt projekcií inflácie HICP vychádzajú z minulých chýb projekcií po vylúčení krajných hodnôt. Pásma v odtieňoch od najtmavšieho po najsvetlejší vyjadrujú pravdepodobnosť (30 %, 60 % a 90 %), že výsledná inflácia HICP sa bude nachádzať v príslušnom rozpätí. Ďalšie informácie: box 6 makroekonomických projekcií odborníkov ECB pre eurozónu z marca 2023.

Graf 5

Kumulatívny vplyv bázických efektov energetickej zložky na celkovú infláciu HICP od januára 2024

(v percentuálnych bodoch)

Zdroj: Eurostat a výpočty ECB.
Poznámky: Bázické efekty predstavujú vplyv na zmeny ročnej miery inflácie z dôvodu mimoriadnych cenových pohybov pred 12 mesiacmi v porovnaní s dlhodobým priemerom medzimesačnej miery inflácie. Kumulatívny vplyv bázických efektov sa uvádza vo vzťahu ku konkrétnemu referenčnému mesiacu. Bázické efekty energetickej zložky by napríklad znamenali zvýšenie celkovej inflácie HICP v máji 2024 v porovnaní s mierou inflácie v januári 2024 o 0,8 percentuálneho bodu.

Inflácia cien energií by mala podľa projekcií zostať po väčšinu roka 2024 v zápornom pásme, s určitou mierou volatility v súvislosti s bázickými efektmi, kým sa v roku 2025 a začiatkom roka 2026 ustáli na úrovni blízkej nule, pričom ku koncu sledovaného obdobia by sa mala začať opäť zvyšovať. Po poklese na jeseň 2023 sa očakáva, že inflácia cien energií sa do konca roka 2024 v dôsledku kladných bázických efektov, ukončovania národných energetických kompenzačných opatrení a účinkov implementácie klimatických opatrení v niektorých krajinách vráti na mierne kladnú úroveň. Od januára do decembra 2024 kladné bázické efekty zohľadňujú očakávanú zmenu inflácie cien energií, pričom tento vplyv je čiastočne kompenzovaný nižšími cenami komodít. Zmeny energetických a inflačných kompenzačných opatrení rozpočtovej politiky od decembra 2023 by okrem toho mali mať podľa odhadov na celkovú infláciu v roku 2024 rastový účinok v rozsahu 0,3 percentuálneho bodu. Je to o niečo menej, ako sa očakávalo v projekciách z decembra 2023, a to vzhľadom na zmeny načasovania a rozsahu ukončovania týchto opatrení v niektorých krajinách. Po odznení kladných bázických efektov a vplyvu ukončovania energetických rozpočtových opatrení majú mierne klesajúce krivky cien energetických futures spolu s rastovými účinkami niektorých klimatických rozpočtových opatrení v rámci ekologickej transformácie za následok takmer nulové miery inflácie energetickej zložky HICP v rokoch 2025 a 2026.

Očakáva sa, že inflácia cien potravín v dôsledku ústupu tlakov v cenovom reťazci vyplývajúcich z predchádzajúceho výrazného rastu vstupných nákladov zaznamená výrazný pokles z 10,9 % v roku 2023 na priemernú úroveň 3,2 % v roku 2024, a v rokoch 2025 a 2026 sa ustáli na úrovni 2,3 %. Ročná miera inflácie cien potravín by sa mala po výraznom poklese v prvom štvrťroku 2024 počas zvyšku roka znižovať miernejším tempom, a to v dôsledku uvoľňovania tlakov v cenovom reťazci vzhľadom na pokles cien energií a potravinových komodít. Na druhej strane sa predpokladá, že pokračujúca dynamika tlakov vyplývajúcich z nákladov práce bude brániť výraznejšiemu poklesu cien a jej oneskorený vplyv bude k inflácii cien potravín v posledných dvoch rokoch sledovaného obdobia naďalej prispievať.

Graf 6

Inflácia HICP eurozóny – členenie na hlavné zložky

(ročné percentuálne zmeny; percentuálne body)

Poznámka: Zvislá čiara označuje začiatok aktuálne projektovaného obdobia.

Očakáva sa, že inflácia HICPX bude s ústupom tlakov v cenovom reťazci ďalej klesať, no vzhľadom na postupné premietanie vplyvu vysokých nákladov práce o niečo pomalším tempom než donedávna (graf 7). V dôsledku odznievania rastového vplyvu ponukových obmedzení, účinkov postpandemického znovuotvárania a nepriamych účinkov predchádzajúceho rastu cien energií a potravín, ako aj pokračujúceho pôsobenia tlmiaceho vplyvu sprísňovania menovej politiky by mala inflácia HICPX klesnúť z 3,7 % v poslednom štvrťroku 2023 na 2,5 % v poslednom štvrťroku 2024. Projekcie zahŕňajú zanedbateľný vplyv narušení lodnej prepravy v Červenom mori na infláciu cien tovarov, a to vzhľadom na predpoklad rýchleho odstránenia tohto napätia a skutočnosť, že prepravné náklady často vychádzajú z dlhodobejších zmlúv.[18] Neskôr má inflácia HICPX dosiahnuť v priemere 2,1 % v roku 2025 a 2,0 % v roku 2026, odrážajúc slabnúci vplyv predchádzajúcich tlakov v cenovom reťazci a ponukových obmedzení, normalizáciu dopytu v nadväznosti na vplyv postpandemického znovuotvorenia ekonomiky, ako aj sprísňovanie menovej politiky. Rýchlejšiemu poklesu podľa projekcií bránia klesajúce, ale stále zvýšené rastové tlaky spojené s vývojom nákladov práce, ktoré sú čiastočne tlmené ziskovými maržami.

Graf 7

Inflácia HICP bez energií a potravín v eurozóne

(ročné percentuálne zmeny)

Poznámky: Zvislá čiara označuje začiatok aktuálne projektovaného obdobia. Uvedené intervaly okolo stredných hodnôt projekcií inflácie HICPX vychádzajú z minulých chýb projekcií po vylúčení krajných hodnôt. Pásma v odtieňoch od najtmavšieho po najsvetlejší vyjadrujú pravdepodobnosť (30 %, 60 % a 90 %), že výsledná inflácia HICPX sa bude nachádzať v príslušnom rozpätí. Ďalšie informácie: box 6 makroekonomických projekcií odborníkov ECB pre eurozónu z marca 2023.

V porovnaní s projekciami z decembra 2023 bol výhľad vývoja celkovej inflácie HICP upravený nadol o 0,4 percentuálneho bodu na rok 2024 a o 0,1 percentuálneho bodu na rok 2025, zatiaľ čo na rok 2026 zostáva nezmenený. Inflácia HICPX bola na celé sledované obdobie upravená nadol. Zníženie projekcie inflácie HICP na rok 2024 je spôsobené najmä energetickou zložkou, ktorá by mala byť nižšia v dôsledku nedávnych nečakaných údajov a nižších cien energetických komodít. Očakáva sa postupné premietanie nepriamych účinkov nižších cien energií. To spolu s výhľadom slabšieho hospodárskeho rastu a pomalším rastom jednotkových nákladov práce vedie k zníženiu projekcií inflácie HICPX počas sledovaného obdobia. Na rok 2026 zostáva projekcia celkovej inflácie nezmenená vzhľadom na úpravu inflácie cien energií smerom nahor v dôsledku výraznejšie rastúcich kriviek cien ropných a plynových futures, ktoré kompenzujú úpravy mier inflácie cien potravín a HICPX nadol.

Tabuľka 4

Vývoj cien a nákladov v eurozóne

(ročné percentuálne zmeny)

Marec 2024

December 2023

2022

2023

2024

2025

2026

2023

2024

2025

2026

HICP

8,4

5,4

2,3

2,0

1,9

5,4

2,7

2,1

1,9

Energetická zložka HICP

37,0

-2,0

-1,6

0,5

0,6

-1,9

1,2

0,3

-0,1

Potravinová zložka HICP

9,0

10,9

3,2

2,3

2,3

10,9

3,2

2,5

2,3

HICP bez energií

5,1

6,3

2,7

2,2

2,0

6,3

2,8

2,4

2,1

HICP bez energií a potravín

3,9

4,9

2,6

2,1

2,0

5,0

2,7

2,3

2,1

HICP bez energií, potravín a zmien nepriamych daní1)

3,9

4,9

2,6

2,1

2,0

5,0

2,7

2,3

2,1

Deflátor HDP

4,6

5,9

2,9

2,3

1,9

5,6

2,9

2,5

1,9

Deflátor dovozu

17,5

-3,0

-0,4

2,4

2,2

-2,9

1,0

2,3

2,0

Jednotkové náklady práce

3,3

6,2

4,4

2,3

1,7

6,1

4,1

2,6

2,0

Kompenzácie na zamestnanca

4,5

5,3

4,5

3,6

3,0

5,3

4,6

3,8

3,3

Produktivita práce2)

1,2

-0,8

0,1

1,2

1,2

-0,8

0,4

1,1

1,2

Poznámky: HDP a deflátory dovozu, jednotkové náklady práce, kompenzácie na zamestnanca a produktivita práce vychádzajú z údajov očistených od sezónnych vplyvov a rozdielov v počte pracovných dní. Historické údaje sa môžu líšiť od najnovších publikácií Eurostatu vydaných po uzávierke projekcií. Údaje, aj so štvrťročnou periodicitou, sú k dispozícii na stiahnutie z databázy makroekonomických projekcií na internetovej stránke ECB.
1) Tento ukazovateľ vychádza z odhadov skutočného vplyvu nepriamych daní. Môže sa líšiť od údajov Eurostatu, ktoré predpokladajú úplné a okamžité premietanie vplyvu nepriamych daní do HICP.
2) Meria sa ako reálny HDP na zamestnanú osobu.

Rast nominálnych miezd má podľa projekcií postupne klesať, ale až do roku 2025 má zostať na zvýšenej úrovni a umožňovať dobiehanie reálnych miezd na úrovne spred prudkého nárastu inflácie. Rast kompenzácií na zamestnanca sa v poslednom štvrťroku 2023 podľa odhadov spomalil a počas sledovaného obdobia by sa mal ďalej zmierňovať, hoci v dôsledku pretrvávajúceho nedostatku pracovných síl, inflačnej kompenzácie a zvyšovania minimálnych miezd by mal oproti historickej úrovni zotrvať zvýšený. Na konci sledovaného obdobia by mal dosiahnuť 3,0 %, čo je miera, ktorá celkovo zodpovedá súčtu projektovaného rastu produktivity a inflácie. V porovnaní s projekciami z decembra 2023 bola miera rastu na rok 2024 upravená mierne nadol, keďže sa očakáva, že nižší rozdiel medzi skutočnými a dojednanými mzdami spôsobený slabším hospodárskym výhľadom viac než vyrovná rýchlejší rast dojednaných miezd. Rast kompenzácií na zamestnanca bol upravený nadol i na roky 2025 a 2026, a to v dôsledku očakávaného skoršieho oživenia reálnych miezd a zodpovedajúcich očakávaní o niečo nižšieho dopytu po inflačnej kompenzácii. Očakáva sa, že rast jednotkových nákladov práce dosiahol v roku 2023 vrchol, a predpokladá sa jeho výrazný pokles, čiastočne vďaka predpokladanému zrýchleniu rastu produktivity (graf 8).

Graf 8

Členenie jednotkových nákladov práce v eurozóne

(ročné percentuálne zmeny; percentuálne body)

Poznámka: Zvislá čiara označuje začiatok aktuálne projektovaného obdobia.

Domáce cenové tlaky merané rastom deflátora HDP by sa mali podľa projekcií naďalej postupne znižovať. Rast ziskov by mal najskôr tlmiť tlaky vyplývajúce z vysokých nákladov práce a neskôr by mal zaznamenať oživenie (graf 9). Ročná miera rastu deflátora HDP dosiahla vrchol na úrovni 6,3 % v prvom štvrťroku 2023. Predpokladá sa, že bude ďalej rýchlo klesať, na priemernú úroveň 2,9 % v roku 2024. Neskôr má klesať miernejším tempom až na priemernú úroveň 1,9 % v roku 2026. Začiatkom roka 2023 kulminoval i rast jednotkových ziskov a odvtedy sa spomaľuje. Očakáva sa, že v roku 2024 prejde do záporného pásma, čo znamená, že zisky budú tlmiť pomerne výrazný rast nákladov práce. So zmierňovaním rastu jednotkových nákladov práce sa očakáva určité oživenie rastu jednotkových ziskov od roku 2025 za podpory výrazného hospodárskeho oživenia a rastúceho rastu produktivity.[19]

Graf 9

Deflátor HDP eurozóny – zložky na strane príjmu

(ročné percentuálne zmeny; percentuálne body)

Poznámka: Zvislá čiara označuje začiatok aktuálne projektovaného obdobia.

Po mierne zápornej ročnej miere v roku 2024 by sa mala inflácia dovozných cien v neskorších rokoch sledovaného obdobia pohybovať mierne nad úrovňou 2 %. Očakáva sa prudký pokles rastu deflátora dovozu zo 17,5 % v roku 2022 na -3,0 % v roku 2023 a -0,4 % v roku 2024. V druhej polovici roka 2024 by mal zaznamenať kladné hodnoty a dosiahnuť 2,4 % v roku 2025 a 2,2 % v roku 2026, čo je celkovo v súlade s projektovaným vývojom cien vývozných konkurentov (box 2).

Box 4
Analýza citlivosti: alternatívny vývoj cien energií a potravín

Budúci vývoj cien energetických komodít je veľmi neistý a alternatívny vývoj cien ropných a plynových komodít by mal na hospodársky výhľad, najmä pokiaľ ide o infláciu, výrazný vplyv. Zatiaľ čo projekcie odborníkov ECB a Eurosystému vychádzajú z technických predpokladov opísaných v boxe 1, v tejto analýze vychádzajú alternatívy pomalšieho a rýchlejšieho vývoja z 25. a 75. percentilu neutrálnych hustôt odvodených z cien ropných a plynových opcií.[20] Hoci distribúcia cien ropy je takmer symetrická, distribúcia cien plynu naznačuje výrazné riziká rýchlejšieho rastu oproti technickým predpokladom projekcií z marca 2024. Do úvahy sa tiež berie predpoklad konštantnej ceny tak pre ceny ropy, ako aj pre ceny plynu. V každom prípade sa vypočíta syntetický index cien energií (vážený priemer vývoja cien ropy a plynu) a pomocou súboru makroekonomických modelov ECB a Eurosystému používaných v projekciách sa hodnotí vplyv alternatívneho vývoja. Priemerný vplyv na rast reálneho HDP a infláciu HICP podľa týchto modelov je uvedený v tabuľke A.

Tabuľka A

Vplyv alternatívneho vývoja cien energií

1. alternatíva: 25. percentil

2. alternatíva: 75. percentil

3. alternatíva: konštantné ceny

2024

2025

2026

2024

2025

2026

2024

2025

2026

(odchýlka od základného scenára, v %)

Syntetický index cien energií

-14,6

-19,6

-25,5

17,0

25,2

37,4

2,8

3,8

9,6

(odchýlky od mier rastu v základnom scenári, v percentuálnych bodoch)

Rast reálneho HDP

0,0

0,1

0,1

0,0

-0,2

-0,1

0,0

0,0

0,0

Inflácia HICP

-0,5

-0,6

-0,5

0,6

0,8

0,6

0,1

0,1

0,2

Poznámky: V tejto analýze citlivosti sa používa syntetický index cien energií, ktorý spája ceny ropných a plynových futures. 25. a 75. percentil sa vzťahujú na neutrálne hustoty odvodené od cien ropných a plynových opcií k 9. februáru 2024. Konštantné ceny ropy a plynu majú príslušnú hodnotu k rovnakému dátumu. Makroekonomické vplyvy sa uvádzajú ako priemery z viacerých makroekonomických modelov odborníkov ECB a Eurosystému.

Podobná analýza citlivosti sa vykonáva s použitím možností alternatívneho vývoja medzinárodných cien potravín, ktoré sú mierne naklonené na stranu rýchlejšieho rastu. V tejto analýze vývoj medzinárodných cien pšenice a kukurice od druhého štvrťroka 2024 vychádza z 10. a 90. percentilu cien opcií ku dňu uzávierky projekcií. Distribúcie sú mierne naklonené na stranu rýchlejšieho rastu, podľa všetkého odrážajúc kombináciu poveternostných a klimatických rizík. Tieto riziká rýchlejšieho rastu zahŕňajú aktuálny fenomén El Niño, ktorý by mal počas druhého štvrťroka 2024 ustúpiť, no mohol by viesť k oneskorenému vplyvu na rast cien potravín v najbližších rokoch, pričom po ňom pravdepodobne bude nasledovať obdobie La Niña, ktoré zvyčajne spôsobuje suchá v Južnej Amerike. Medzi riziká rýchlejšieho rastu cien patria aj naďalej hroziace výpadky globálnych dodávok obilia v dôsledku vojny na Ukrajine. Vplyv týchto alternatív na projekcie rastu reálneho HDP a inflácie v eurozóne sa hodnotí prostredníctvom elasticít z makroekonomických modelov Eurosystému používaných v projekciách. Vplyv tohto alternatívneho vývoja cien potravín na rast reálneho HDP eurozóny by bol zanedbateľný, zatiaľ čo vplyv na infláciu HICP je uvedený v tabuľke B.

Tabuľka B

Vplyv alternatívneho vývoja cien potravín

(odchýlky od mier rastu v základnom scenári, v percentuálnych bodoch)

1. alternatíva: 10. percentil

2. alternatíva: 90. percentil

2024

2025

2026

2024

2025

2026

Medzinárodná cena pšenice

-10,4

-8,4

-0,4

16,1

10,5

1,1

Medzinárodná cena kukurice

-11,0

-12,4

-2,7

16,9

14,2

7,3

Inflácia HICP

-0,1

-0,1

-0,1

0,1

0,2

0,1

Poznámky: V tejto analýze citlivosti sa 10. a 90. percentil vzťahujú na neutrálne hustoty odvodené od cien opcií na pšenicu a kukuricu k 9. februáru 2023. Vývoj na základe hustôt odvodených z opcií sa transformuje na vplyv na ceny poľnohospodárskych výrobcov v eurozóne. Makroekonomický vplyv sa počíta prostredníctvom elasticít z makroekonomických modelov Eurosystému používaných v projekciách.

Box 5
Porovnanie s prognózami iných inštitúcií a súkromného sektora

Projekcie odborníkov ECB z marca 2024 sa nachádzajú prevažne v rámci intervalu ostatných prognóz. Na rok 2024 je projekcia odborníkov ECB týkajúca sa hospodárskeho rastu v strednej časti intervalu, v súlade s priemerom všetkých ostatných prognostikov a s najnovšími prognózami OECD a prieskumom profesionálnych prognostikov ECB (ECB’s Survey of Professional Forecasters – SPF), pričom je mierne nad úrovňou prognózy Consensus Economics a pod úrovňou najnovšej prognózy Európskej komisie. Na rok 2025 je v hornej časti intervalu a na rok 2026 mierne nad ostatnými dostupnými prognózami. Pokiaľ ide o infláciu HICP, projekcia odborníkov ECB na rok 2024 je na najnižšej úrovni intervalu, v súlade s prognózou Consensus Economics, no výrazne pod úrovňou prognózy Európskej komisie, ktorá predpokladá, že dlhšie trvajúce napätie v Červenom mori bude mať výraznejší vplyv na rast inflácie. Na rok 2025 je projekcia odborníkov ECB na najnižšej úrovni pomerne úzkeho intervalu, v súlade s prognózou SPF a prognózou Consensus Economics. Na rok 2026 je projekcia odborníkov ECB týkajúca sa inflácie mierne pod úrovňou ostatných dostupných prognóz na daný rok.

Tabuľka

Porovnanie najnovších prognóz rastu reálneho HDP a inflácie HICP v eurozóne

(ročné percentuálne zmeny)

Dátum zverejnenia

Rast reálneho HDP

Inflácia HICP

2024

2025

2026

2024

2025

2026

Projekcie odborníkov ECB

Marec 2024

0,6

1,5

1,6

2,3

2,0

1,9

Európska komisia

Február 2024

0,8

1,5

2,7

2,2

Consensus Economics

Február 2024

0,5

1,3

1,5

2,3

2,0

2,0

OECD

Február 2024

0,6

1,3

2,6

2,2

MMF

Január 2024

0,9

1,7

2,8

2,1

Survey of Professional Forecasters

Január 2024

0,6

1,3

1,4

2,4

2,0

2,0

Zdroj: Zimná (predbežná) hospodárska prognóza Európskej komisie, 15. február 2024; Consensus Economics Forecasts, 15. február 2024 (údaje na rok 2026 pochádzajú z prieskumu z januára 2024); Predbežný hospodársky výhľad OECD, 5. február 2024; Aktualizovaný svetový hospodársky výhľad MMF, 30. január 2024; Prieskum profesionálnych prognostikov ECB, 26. január 2024.
Poznámky: Rôzne termíny uzávierky uvedených prognóz neumožňujú ich priame vzájomné porovnávanie, ani porovnanie s makroekonomickými projekciami odborníkov ECB. Okrem toho tieto prognózy na odvodenie predpokladov týkajúcich sa rozpočtových, finančných a externých premenných vrátane cien ropy, plynu a ostatných komodít používajú odlišné metódy. V makroekonomických projekciách odborníkov ECB sú v prípade reálneho HDP uvedené ročné miery rastu očistené od vplyvu počtu pracovných dní v roku, zatiaľ čo Európska komisia a MMF svoje prognózy od tohto vplyvu neočisťujú. Ostatné prognózy zohľadňovanie počtu pracovných dní nešpecifikujú.

© Európska centrálna banka 2024

Poštová adresa 60640 Frankfurt am Main, Nemecko
Telefón +49 69 1344 0
Internetová stránka www.ecb.europa.eu

Všetky práva vyhradené. Šírenie na vzdelávacie a nekomerčné účely je povolené, ak je uvedený zdroj.

Vysvetlenie pojmov sa nachádza v glosári ECB (k dispozícii len v angličtine).

HTML ISBN 978-92-899-6527-9, ISSN 2529-4598, doi:10.2866/463, QB-CE-24-001-SK-Q


  1. Dňom uzávierky technických predpokladov, ako sú ceny ropy a výmenné kurzy, bol 9. február 2024. Projekcie vývoja svetovej ekonomiky boli uzavreté 12. februára; makroekonomické projekcie pre eurozónu 21. februára 2024. Toto vydanie projekcií sa vzťahuje na roky 2024 až 2026. Projekcie na takto dlhé obdobie sú spojené s veľmi vysokou mierou neistoty, ktorú je pri ich výklade potrebné brať do úvahy. Ďalšie informácie sú v článku The performance of the Eurosystem/ECB staff macroeconomic projections since the financial crisis, Ekonomický bulletin, číslo 8, ECB, 2019. Na stránke http://www.ecb.europa.eu/pub/projections/html/index.en.html sa nachádza odkaz na údaje použité vo vybraných tabuľkách a grafoch. Kompletná databáza minulých vydaní makroekonomických projekcií odborníkov ECB a Eurosystému je k dispozícii v databáze makroekonomických projekcií na internetovej stránke ECB. V tejto databáze sa nachádza aj väčšie množstvo premenných, než sa uvádza v tejto publikácii, mnohé z nich so štvrťročnou periodicitou.

  2. Prvé členenie rastu reálneho HDP v poslednom štvrťroku 2023 podľa Eurostatu bude zverejnené až po vydaní projekcií odborníkov ECB z marca 2024. Členenie uvedené v týchto projekciách vychádza z predbežných informácií z niektorých krajín eurozóny a odhadov odborníkov ECB.

  3. Znižovanie zásob môže súvisieť s hodnotením firiem, že ich stav zásob je primeraný vzhľadom na tlmený dopyt a zvýšené náklady na vedenie zásob spôsobené vyššími úrokovými mierami.

  4. Box s názvom A model-based assessment of the macroeconomic impact of the ECB’s monetary policy tightening since December 2021, Ekonomický bulletin, č. 3, ECB, 2023.

  5. Predpoklad týkajúci sa nominálnych výnosov desaťročných štátnych dlhopisov v eurozóne vychádza z váženého priemeru výnosov referenčných desaťročných dlhopisov v krajinách eurozóny, váženého ročnými hodnotami HDP a zohľadňujúceho budúci vývoj na základe nominálneho výnosu všetkých desaťročných dlhopisov v eurozóne vypočítaného ECB, pričom počiatočný rozdiel medzi obomi časovými radmi sa počas sledovaného obdobia nemení. Predpokladá sa, že spready medzi výnosmi štátnych dlhopisov krajín eurozóny a príslušným priemerom za eurozónu sú počas sledovaného obdobia konštantné.

  6. Technické predpoklady vývoja cien komodít zohľadňujú vývoj na trhoch s futures na základe priemeru za dvojtýždňové obdobie končiace sa dňom uzávierky 9. februára 2024.

  7. Odkazy na svetové a/alebo globálne agregáty ekonomických ukazovateľov v tomto boxe nezahŕňajú eurozónu.

  8. Od polovice decembra 2023 veľkí kontajneroví prepravcovia pozastavili svoje služby v Červenom mori.

  9. Táto alternatíva bola zohľadnená v analýze scenára potenciálnej eskalácie konfliktu na Blízkom východe v boxe 3 makroekonomických projekcií odborníkov Eurosystému z decembra 2023.

  10. Tento vývoj je v súlade s podobnými situáciami v minulosti, čo naznačuje, že narušenia obchodu v Červenom mori majú na ceny ropy len obmedzený vplyv. Okrem toho sú ceny v súčasnej situácii naďalej tlmené v dôsledku prebytku ponuky ropy na svetovej úrovni.

  11. Viac v publikácii Ferrari Minesso, M., Lappe, M.-S. a Rößler, D., Geopolitical risk and oil prices, Economic Bulletin, č. 8, Európska centrálna banka, 2024.

  12. V decembri 2023 sa v južnom Červenom mori a v Adenskom zálive denne nachádzalo v priemere 76 tankerov prevážajúcich ropu a pohonné hmoty, čo je len o tri tankery menej ako priemer za prvých jedenásť mesiacov roka 2023.

  13. Výsledky svetových agregátov vychádzajú z bayeziánskeho vektorového autoregresívneho modelu (BVAR) so štyrmi premennými: Federal Reserve Bank of New York Global Supply Chain Pressure Index (GSCPI), svetový dovoz (bez eurozóny), svetové vývozné ceny (bez eurozóny) v národných menách a ceny ropy v amerických dolároch. Model sa odhaduje so štvrťročnou periodicitou od prvého štvrťroka 1998 do prvého štvrťroka 2023. Identifikácia štyroch šokov modelu (svetový dopyt, energie, ponukové obmedzenia a iné dodávky) vychádza z nulovej hodnoty a znamienkových obmedzení. V prípade vývozu eurozóny sa používa BVAR s mesačnou periodicitou od marca 2003 do novembra 2023 vrátane syntetického indexu cien energií v eurozóne, energeticky náročnej až energeticky nenáročnej priemyselnej výroby, inflácie HICP, vývozu tovarov a nominálneho efektívneho výmenného kurzu eura, ako aj GSCPI a svetového dovozu (bez eurozóny). Zahraničný dopyt, ponukové obmedzenia, dodávky energie a šok nominálnych efektívnych výmenných kurzov sú identifikované pomocou znamienkových obmedzení.

  14. Tento scenár neobsahuje dodatočné predpoklady týkajúce sa vplyvu narušení lodnej prepravy na ceny energie. Reakcia cien ropy na narušenia prepravy sa namiesto toho určuje prostredníctvom BVAR, a podľa jeho výsledku je malá.

  15. Z výskumu napríklad vyplýva, že po trvalom uzatvorení Suezského prieplavu v rokoch 1967 až 1975 zaznamenalo 79 párov krajín s výsledným zvýšením vzdialenosti o viac ako 50 % priemerný pokles obchodu o viac ako 20 %. Feyrer, J., Distance, trade and income – The 1967 až 1975 final of the Suez Canal as a natural experiment, Journal of Development Economics, zv. 153, 2021.

  16. Rozpočtová pozícia je tiež upravená o granty NGEU. Viac v poznámkach k tabuľke 3.

  17. Skoršie načasovanie veľkonočných sviatkov v roku 2024 v porovnaní s predchádzajúcim rokom by podľa odhadov malo v marci ročnú mieru inflácie HICP o 0,1 percentuálneho bodu zvýšiť a v apríli o 0,1 percentuálneho bodu znížiť (v apríli by sa tak mohla ročná miera inflácie v porovnaní s marcom len v dôsledku tohto vplyvu znížiť o 0,2 percentuálneho bodu). Vplyv bude väčší v prípade inflácie HICPX a najmä inflácie cien služieb, keďže skoršie načasovanie veľkonočných sviatkov ovplyvní najmä vývoj cien turistických zájazdov.

  18. Ak by došlo k eskalácii alebo dlhšiemu trvaniu rušivých vplyvov v Červenom mori, účinok na infláciu by mohol byť o niečo výraznejší. Podrobnejšie informácie o takomto scenári sú v boxe 3.

  19. Viac informácií o skladbe deflátora HDP a úlohe jednotkových ziskov pri analýze inflácie sa nachádza v boxe Ako jednotkové zisky prispeli k nedávnemu posilneniu domácich cenových tlakov v eurozóne, Ekonomický bulletin, č. 4, ECB, 2023 (E. Hahn), a v článku How tit-for-tat inflation can make everyone poorer, Blog ECB, 30. marca 2023 (Arce, O., Hahn, E. a Koester, G.).

  20. Boli použité trhové ceny z 9. februára 2024 (dňa uzávierky technických predpokladov).