Hlavné údaje

1 Správa o činnosti

1.1 Účel správy o činnosti ECB

Správa o činnosti^[1] je neoddeliteľnou súčasťou ročnej účtovnej závierky ECB a jej cieľom je priblížiť čitateľom širšie súvislosti týkajúce sa finančných výkazov.^[2] Vzhľadom na to, že činnosti a operácie ECB sa uskutočňujú v záujme plnenia cieľov jej menovej politiky, finančnú situáciu ECB a výsledok jej finančného hospodárenia je potrebné vnímať s prihliadnutím na realizované menovopolitické opatrenia.

Správa o činnosti v tomto smere predstavuje hlavné úlohy a činnosti ECB a opisuje ich vplyv na jej finančné výkazy. Okrem toho analyzuje hlavné zmeny v súvahe a výkaze ziskov a strát počas roka a obsahuje informácie o čistom majetku ECB. V neposlednom rade opisuje rizikové prostredie, v ktorom ECB pôsobí, a informuje o špecifických rizikách, ktorým je ECB vystavená, a o pravidlách riadenia rizík používaných na ich zmiernenie.

1.2 Hlavné úlohy a činnosti

ECB je súčasťou Eurosystému, ktorý popri nej tvoria národné centrálne banky členských štátov Európskej únie (EÚ), ktorých menou je euro.^[3] Hlavným cieľom Eurosystému je udržiavať cenovú stabilitu. Ciele a úlohy ECB sú stanovené v Zmluve o fungovaní Európskej únie^[4] a v Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Štatúte ESCB)^[5] (diagram 1). ECB svoje činnosti vykonáva s cieľom plniť svoj mandát; jej zámerom nie je dosahovať zisk.

Diagram 1

Hlavné úlohy ECB

Operácie menovej politiky Eurosystému sa vykazujú vo finančných výkazoch ECB a národných centrálnych bánk krajín eurozóny, v súlade so zásadou decentralizovanej realizácie menovej politiky Eurosystému. Tabuľka 1 uvádza prehľad hlavných operácií a funkcií, ktoré ECB vykonáva v rámci plnenia svojho mandátu, a ich vplyvu na jej finančné výkazy.

1.3 Finančný vývoj

1.3.1 Súvaha

V rokoch 2019 až 2022 súvaha ECB výrazne expandovala, najmä v dôsledku priamych nákupov cenných papierov, ktoré ECB uskutočňovala v rámci realizácie menovej politiky Eurosystému (graf 1). Hlavnými faktormi výraznej expanzie v rokoch 2020 a 2021 boli predovšetkým čisté nákupy cenných papierov v rámci programu nákupu aktív (asset purchase programme – APP)^[6] a spustenie núdzového pandemického programu nákupu aktív (pandemic emergency purchase programme – PEPP)^[7] v marci 2020. Čistý nákup cenných papierov v rámci programu PEPP sa skončil na konci marca 2022 a v rámci programu APP 1. júla 2022, čo viedlo k miernejšiemu nárastu súvahy ECB v roku 2022.

Graf 1

Hlavné zložky súvahy ECB

(v mld. EUR)

V roku 2023 sa objem súvahy ECB znížil o 24,4 mld. € na 674,5 mld. €, najmä vzhľadom na postupnú redukciu objemu aktív nadobudnutých v rámci programu APP v dôsledku len čiastočného reinvestovania istiny zo splatených cenných papierov v tomto portfóliu od marca do júna 2023 a úplného ukončenia týchto reinvestícií od júla 2023.

Cenné papiere v eurách držané na účely menovej politiky ku koncu roka 2023 tvorili 63 % celkových aktív ECB. Pod touto súvahovou položkou ECB vedie cenné papiere nadobudnuté v rámci programu pre trhy s cennými papiermi (Securities Markets Programme – SMP) a programov CBPP3, ABSPP, PSPP a PEPP. Cenné papiere nakúpené v rámci uvedených programov sa oceňujú v amortizovanej obstarávacej cene so zohľadnením zníženia hodnoty.

Na základe príslušných rozhodnutí Rady guvernérov Eurosystém pokračoval v reinvestovaní plnej výšky istiny zo splatených cenných papierov v rámci programu PEPP počas celého roka a v rámci programu APP do konca februára 2023. Od začiatku marca do konca júna 2023 Eurosystém reinvestoval istinu zo splatených cenných papierov v rámci programu APP len čiastočne a od júla 2023 tieto reinvestície ukončil. V dôsledku týchto rozhodnutí sa objem portfólia cenných papierov ECB vedeného na účely menovej politiky znížil o 31,9 mld. € na 425,3 mld. € (graf 2). Objem aktív nadobudnutých v rámci programu APP sa v dôsledku splácania znížil o 18,0 mld. € v prípade portfólia PSPP, o 9,5 mld. € v prípade portfólia ABSPP a o 1,6 mld. € v prípade portfólia CBPP3. Objem portfólia PEPP sa znížil o 2,6 mld. € najmä v dôsledku čistého vplyvu amortizácie prémií a diskontov^[8] cenných papierov v portfóliu.

Počas prvého polroka 2024 Rada guvernérov plánuje^[9] pokračovať v reinvestovaní istiny zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci programu PEPP v plnej výške. V druhom polroku má v úmysle znižovať objem portfólia PEPP na úrovni Eurosystému v priemere o 7,5 mld. € mesačne a na konci roka 2024 plánuje reinvestície ukončiť. Rada guvernérov bude naďalej pružne reinvestovať prostriedky zo splatených cenných papierov v rámci portfólia PEPP na potlačenie rizík súvisiacich s pandémiou ohrozujúcich fungovanie transmisného mechanizmu menovej politiky.

Graf 2

Cenné papiere držané na účely menovej politiky

(v mld. EUR)

Cenné papiere ECB držané na účely menovej politiky v rámci aktívnych programov, t. j. APP a PEPP, mali ku koncu roka 2023 diverzifikovaný profil splatnosti^[10] (graf 3).

Graf 3

Profil splatnosti programov APP a PEPP

V roku 2023 celková eurová hodnota aktív v rámci devízových rezerv ECB, ktoré pozostávajú zo zlata, zvláštnych práv čerpania, amerických dolárov, japonských jenov a čínskych jüanov, vzrástla o 3,3 mld. € na 87,7 mld. €.

Eurová hodnota zlata a pohľadávok v zlate v držbe ECB sa v roku 2023 predovšetkým v dôsledku nárastu trhovej ceny zlata v eurách zvýšila o 2,7 mld. € na 30,4 mld. € (graf 4). Toto zvýšenie zároveň viedlo k zodpovedajúcemu nárastu účtov precenenia zlata v držbe ECB (časť 1.3.2 „Čistý majetok“). Pri zavedení jednotnej meny v Chorvátsku k 1. januáru 2023 navyše Hrvatska narodna banka previedla do ECB zlato v hodnote 96 mil. €.

Graf 4

Zlaté rezervy a ceny zlata

(ľavá os: mld. EUR; pravá os: unca rýdzeho zlata v eurách)

Čistý objem devízových prostriedkov ECB^[11] v amerických dolároch, japonských jenoch a čínskych jüanoch vyjadrený v eurách vzrástol o 0,2 mld. € na 55,2 mld. € (graf 5), najmä v dôsledku výnosov získaných v priebehu roka, predovšetkým z portfólia v amerických dolároch. Okrem toho pri prijatí jednotnej meny v Chorvátsku k 1. januáru 2023 previedla Hrvatska narodna banka do ECB devízové rezervy v amerických dolároch v hodnote 544 mil. €. Nárast celkovej hodnoty devízových prostriedkov bol čiastočne kompenzovaný najmä oslabením amerického dolára a japonského jenu voči euru.

Graf 5

Devízové rezervy

(v mld. EUR)

Hlavnou zložkou devízových rezerv ECB je americký dolár, ktorý ku koncu roka 2023 tvoril 81 % ich celkového objemu.

ECB pri investovaní svojich devízových rezerv uplatňuje trojstupňový proces. Ako prvý krok útvar ECB zodpovedný za riadenie rizík navrhuje strategické základné portfólio, ktoré schvaľuje Rada guvernérov. Ako druhý krok útvar ECB zodpovedný za správu portfólií navrhuje taktické základné portfólio, ktoré schvaľuje Výkonná rada. V treťom kroku každodenné investičné operácie uskutočňujú decentralizovaným spôsobom národné centrálne banky.

Devízové rezervy ECB sa investujú predovšetkým do cenných papierov a vkladov na peňažnom trhu, alebo sú uložené na bežných účtoch (graf 6). Cenné papiere v tomto portfóliu sa oceňujú koncoročnou trhovou cenou.

Graf 6

Zloženie investícií do cudzej meny

(v mld. EUR)

Účelom devízových rezerv ECB je financovať potenciálne intervencie na devízovom trhu. Správa devízových rezerv ECB preto sleduje tri ciele (v poradí podľa priority): likviditu, bezpečnosť a výnosnosť. Toto portfólio preto zahŕňa najmä cenné papiere s krátkou dobou splatnosti (graf 7).

Graf 7

Profil splatnosti cenných papierov v cudzej mene

Hodnota portfólia vlastných zdrojov sa zvýšila o 1,0 mld. € na 22,1 mld. € (graf 8), najmä v dôsledku i) reinvestícií získaných úrokových výnosov z tohto portfólia a ii) zvýšenia trhovej hodnoty eurových cenných papierov držaných v tomto portfóliu v dôsledku poklesu výnosov dlhopisov eurozóny na konci roka (graf 17).

Toto portfólio tvoria najmä cenné papiere v eurách, ktoré sa oceňujú koncoročnou trhovou cenou. V roku 2023 tvorili 77 % celkového portfólia štátne dlhopisy.

Podiel zelených investícií v rámci portfólia vlastných zdrojov naďalej rástol – z 13 % na konci roka 2022 sa zvýšil na 20 % na konci roka 2023. V nasledujúcich rokoch plánuje ECB ich podiel ďalej zvyšovať.^[12] Od roku 2021 sa popri nákupoch zelených dlhopisov na sekundárnych trhoch uskutočňujú aj investície do eurového investičného fondu centrálnych bánk pre zelené dlhopisy, ktorý v januári 2021 zriadila Banka pre medzinárodné zúčtovanie.

Graf 8

Portfólio vlastných zdrojov ECB

(v mld. EUR)

Portfólio vlastných zdrojov ECB tvoria najmä investície jej splateného základného imania a prostriedkov vedených vo všeobecnom rezervnom fonde a v rezerve na krytie finančných rizík. Toto portfólio predstavuje zdroj príjmu na čiastočné pokrytie prevádzkových nákladov ECB, ktoré nesúvisia s výkonom úloh dohľadu.^[13] Investuje sa do aktív denominovaných v eurách, pričom podlieha limitom stanoveným v rámci kontroly rizík. Výsledkom je diverzifikovanejšia štruktúra splatnosti (graf 9) než v prípade portfólia devízových rezerv.

Graf 9

Profil splatnosti cenných papierov portfólia vlastných zdrojov ECB

Ku koncu roka 2023 celková hodnota eurových bankoviek v obehu predstavovala 1 567,7 mld. €, čo je takmer rovnako ako na konci roka 2022. ECB bolo pridelených 8 % z celkovej hodnoty eurových bankoviek v obehu, čo ku koncu roka predstavovalo 125,4 mld. €. Vzhľadom na to, že ECB sama bankovky nevydáva, má voči národným centrálnym bankám krajín eurozóny pohľadávky v rámci Eurosystému vo výške rovnajúcej sa hodnote pridelených bankoviek v obehu.

Záväzky ECB v rámci Eurosystému, ktoré tvoria najmä čisté pohľadávky národných centrálnych bánk krajín eurozóny v rámci systému TARGET voči ECB a záväzky ECB v súvislosti s devízovými rezervami, ktoré jej národné centrálne banky krajín eurozóny previedli pri vstupe do Eurosystému, sa v roku 2023 zvýšili o 89,6 mld. € na 445,0 mld. €.

Vývoj záväzkov v rámci Eurosystému je daný najmä vývojom čistého záväzku v systéme TARGET. Hlavnými faktormi zmien čistého záväzku v systéme TARGET v období od roku 2019 do roku 2023 boli nákupy a splácanie menovopolitických cenných papierov vyrovnávaných prostredníctvom účtov systému TARGET, ako aj zmeny záväzkov voči rezidentom a nerezidentom eurozóny v eurách (graf 10). V roku 2023 bol prílev hotovosti v súvislosti so splácaním menovopolitických cenných papierov nižší ako odlev hotovosti súvisiaci s poklesom záväzkov voči rezidentom a nerezidentom eurozóny v eurách, čo viedlo k celkovému zvýšeniu čistého záväzku v systéme TARGET.

Graf 10

Čistý zostatok v systéme TARGET v rámci Eurosystému, záväzky voči rezidentom a nerezidentom eurozóny v eurách a cenné papiere držané na účely menovej politiky

(v mld. EUR)

V roku 2023 sa ostatné záväzky ECB znížili o 107,7 mld. € na 58,0 mld. € v dôsledku poklesu záväzkov voči rezidentom a nerezidentom eurozóny v eurách. Konkrétne došlo k poklesu i) vkladov, ktoré ECB prijala v úlohe finančného zástupcu^[14], ii)  zostatkov pridružených systémov mimo eurozóny pripojených k systému TARGET2 prostredníctvom komponentu TARGET2-ECB a iii) prijatého hotovostného kolaterálu za pôžičky cenných papierov nadobudnutých v rámci programu PSPP a cenných papierov verejného sektora nadobudnutých v rámci programu PEPP.

1.3.2 Čistý majetok

Čistý majetok ECB tvorí jej základné imanie, prostriedky vedené v rezerve na krytie finančných rizík a vo všeobecnom rezervnom fonde, účty precenenia^[15], prípadné akumulované straty z predchádzajúcich rokov a zisk/strata za daný rok.^[16]

Na konci roka 2023 čistý majetok ECB predstavoval spolu 44,5 mld. € (graf 11), čo bolo v dôsledku strát zaznamenaných počas roka 2003 o 7,0 mld. € menej ako na konci roka 2022. Na čiastočné vyrovnanie týchto strát bola v plnej výške použitá rezerva na krytie finančných rizík, čím sa strata za daný rok znížila na 1,3 mld. €. Pokles čistého majetku ECB z dôvodu strát zaznamenaných v roku 2023 bol čiastočne vyrovnaný i) nárastom stavu účtov precenenia, najmä v dôsledku zvýšenia trhovej ceny zlata v eurách v roku 2023, a ii) príspevkami Hrvatska narodna banka k splatenému základnému imaniu, účtom precenenia a rezerve na krytie finančných rizík v nadväznosti na prijatie jednotnej meny v Chorvátsku s účinnosťou od 1. januára 2023.

Graf 11

Čistý majetok ECB

(v mld. EUR)

Zmeny čistého majetku ECB počas roka sú uvedené v tabuľke 2.

Nerealizované zisky z držby zlata a devíz a nerealizované zisky z cenných papierov, pri ktorých dochádza k preceňovaniu, sa vo výkaze ziskov a strát nevykazujú ako výnosy, ale účtujú sa priamo na účtoch precenenia na pasívnej strane súvahy ECB. Zostatky na týchto účtoch je možné použiť na absorbovanie vplyvu prípadného budúceho nepriaznivého vývoja cien a/alebo výmenných kurzov, a ako také zvyšujú odolnosť ECB voči rizikám. V roku 2023 sa stav účtov precenenia zlata, cudzích mien a cenných papierov zvýšil o 0,7 mld. € na 36,9 mld. €, predovšetkým v dôsledku vyšších zostatkov z precenenia zlata vzhľadom na nárast trhovej ceny zlata v eurách. Zostatky z precenenia cudzích mien klesli, najmä z dôvodu znehodnotenia amerického dolára a japonského jenu voči euru (graf 12).

Graf 12

Hlavné výmenné kurzy a cena zlata v rokoch 2019 až 2023

(percentuálne zmeny oproti roku 2019; koncoročné údaje)

ECB si vzhľadom na finančné riziká, ktorým je vystavená (časť 1.4.1 „Finančné riziká“), môže viesť rezervu na krytie finančných rizík, ktorá sa používa na krytie s nimi súvisiacich strát v rozsahu, ktorý Rada guvernérov uzná za potrebný. Výška tejto rezervy sa každoročne prehodnocuje na základe viacerých faktorov vrátane výšky rizikových aktív, prognózovaných výsledkov na budúci rok a hodnotenia rizík. Rezerva na krytie finančných rizík, spolu s prostriedkami vedenými vo všeobecnom rezervnom fonde ECB, nesmie prekročiť hodnotu základného imania splateného národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny. Ku koncu roka 2022 táto rezerva predstavovala 6 566 mil. €. Pri zavedení jednotnej meny v Chorvátsku Hrvatska narodna banka s účinnosťou od 1. januára 2023 prispela k rezerve na krytie finančných rizík sumou 53 mil. €, čím sa objem rezervy zvýšil na 6 620 mil. €. Na konci roka 2023 sa Rada guvernérov v nadväznosti na výročné prehodnotenie výšky tejto rezervy rozhodla ju v plnej výške uvoľniť s cieľom čiastočne vyrovnať straty vzniknuté v roku 2023. V rámci výročného prehodnotenia sa Rada guvernérov môže rozhodnúť, že keď bude ECB opäť dosahovať zisk, prostriedky do rezervy na krytie finančných rizík znova doplní.

Strata ECB za rok po uvoľnení rezervy na krytie finančných rizík dosiahla 1,3 mld. € (časť 1.3.3 „Výkaz ziskov a strát“). Rada guvernérov sa rozhodla preniesť túto stratu v súvahe ECB do ďalšieho obdobia a vyrovnať ju z budúcich ziskov.

1.3.3 Účet ziskov a strát

Finančný výsledok ECB sa od roku 2019 postupne znižuje (graf 13). V rokoch 2020 a 2021 bol tento pokles spôsobený najmä nižšími výnosmi z devízových rezerv a z cenných papierov držaných na účely menovej politiky. V rokoch 2022 a 2023 sa finančný výsledok ECB znižoval predovšetkým v dôsledku naplnenia úrokového rizika, keďže zvýšenie úrokových sadzieb v eurozóne viedlo k okamžitému nárastu úrokových nákladov ECB z jej čistého záväzku v systéme TARGET, zatiaľ čo výnosy z aktív ECB v rovnakom rozsahu alebo rovnakým tempom nerástli (časť 1.4.1 „Finančné riziká“).

Strata, ktorú ECB v roku 2023 zaznamenala po dlhom období výrazných ziskov, je odrazom úlohy a nevyhnutných menovopolitických opatrení Eurosystému v rámci plnenia jeho hlavného mandátu – udržiavania cenovej stability – a nemá žiadny vplyv na jeho schopnosť vykonávať účinnú menovú politiku. V minulých rokoch súvaha ECB výrazne expandovala, najmä v dôsledku nákupu cenných papierov v rámci programov nákupu aktív. Na strane aktív bola väčšina menovopolitických cenných papierov, ktoré má ECB v súčasnosti v držbe, nakúpená počas obdobia nízkych úrokových sadzieb a má dlhú splatnosť a kupóny s pevnou úrokovou sadzbou. Tieto aktíva budú naďalej generovať pomerne nízke úrokové výnosy, ktorých sa zmeny kľúčových úrokových sadzieb ECB nedotknú okamžite. Hotovostné vyrovnanie týchto nákupov prostredníctvom systému TARGET zároveň viedlo k zvýšeniu čistého záväzku ECB v systéme TARGET, ktorý je úročený sadzbou hlavných refinančných operácií. V rámci opatrení na zníženie inflácie v eurozóne sa táto sadzba v roku 2022 začala zvyšovať, čo malo za následok okamžitý nárast úrokových nákladov ECB.

Z dôvodu napĺňania úrokového rizika bude ECB v nasledujúcich rokoch pravdepodobne naďalej zaznamenávať stratu, kým začne znova stabilne dosahovať zisk. Vznik a rozsah týchto strát sú neisté, pričom budú do značnej miery závisieť od budúceho vývoja kľúčových úrokových sadzieb ECB a od veľkosti a zloženia súvahy ECB. Základné imanie ECB a jej značné účty precenenia, ktoré spolu na konci roka 2023 dosiahli 45,8 mld. € (časť 1.3.2 „Čistý majetok“), však vyjadrujú jej silnú finančnú pozíciu. ECB v každom prípade dokáže účinne vykonávať svoju činnosť a plniť svoj hlavný mandát, ktorým je udržiavanie cenovej stability, bez ohľadu na zaznamenané straty.

Graf 13

Hlavné zložky výkazu ziskov a strát ECB

(v mil. EUR)

V roku 2023 ECB použila 6 620 mil. €, t. j. plnú výšku rezervy na krytie finančných rizík, na čiastočné vyrovnanie strát vzniknutých počas roka. Po uvoľnení tejto rezervy strata ECB predstavovala 1 266 mil. € (2022: nula). Hlavnou príčinou tejto straty boli významné čisté úrokové náklady (graf 14).

Graf 14

Faktory finančného výsledku ECB v rokoch 2022 a 2023

(v mil. EUR)

Čisté úrokové náklady ECB v roku 2023 dosiahli 7 193 mil. € (v porovnaní s čistými úrokovými výnosmi za rok 2022 vo výške 900 mil. €) (graf 15). Príčinou boli predovšetkým úrokové náklady vyplývajúce z čistého záväzku ECB v systéme TARGET K tomuto poklesu prispeli aj ostatné úrokové náklady a úrokové náklady súvisiace s úročením pohľadávok národných centrálnych bánk krajín eurozóny z devízových rezerv prevedených do ECB. Tieto náklady boli čiastočne vyvážené vyššími úrokovými výnosmi z i) pohľadávok ECB súvisiacich s prideľovaním eurových bankoviek v rámci Eurosystému, ii) cenných papierov držaných na účely menovej politiky a iii) devízových rezerv.

Graf 15

Čisté úrokové výnosy/(náklady)

(v mil. EUR)

Čisté úrokové výnosy z cenných papierov držaných na účely menovej politiky v roku 2023 vzrástli o 1 933 mil. € na 3 467 mil. € (graf 16), a to v dôsledku vyšších čistých úrokových výnosov z cenných papierov nadobudnutých v rámci programu APP (v portfóliách CBPP3, ABSPP a PSPP) a programu PEPP. Čisté úrokové výnosy z programu APP sa v roku 2023 zvýšili o 1 247 mil. € na 2 818 mil. €, zatiaľ čo z portfólia PEPP v roku 2023 vznikli čisté úrokové výnosy vo výške 600 mil. €, v porovnaní s čistými úrokovými nákladmi v predchádzajúcom roku vo výške 103 mil. €. Tento vývoj bol spôsobený najmä výrazným zvýšením úrokových sadzieb a výnosov dlhopisov v eurozóne, ktoré sa začalo v roku 2022 (graf 17) a ktoré i) umožnilo reinvestície v rámci programov APP a PEPP s vyššími než historickými výnosmi príslušných portfólií, a ii) malo kladný vplyv na kupón z cenných papierov s pohyblivou úrokovou sadzbou (najmä v rámci portfólia ABSPP). K tomuto zvýšeniu prispela aj nižšia amortizácia prémií, najmä v prípade cenných papierov verejného sektora nadobudnutých v minulosti. Čisté úrokové výnosy z programu SMP sa znížili o 16 mil. € na 49 mil. € v dôsledku redukcie tohto portfólia z dôvodu splácania cenných papierov.

Graf 16

Čisté úrokové výnosy/(náklady) z cenných papierov držaných na účely menovej politiky

(v mil. EUR)

Graf 17

Výnosy sedemročných štátnych dlhopisov v eurozóne

(v % p. a.; koncomesačné údaje)

Čisté úrokové výnosy z devízových rezerv sa zvýšili o 1 583 mil. € na 2 382 mil. €, najmä v dôsledku vyšších úrokových výnosov z cenných papierov denominovaných v amerických dolároch. Priemerná úroková sadzba z dolárového portfólia ECB v roku 2023 v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástla v dôsledku i) predaja a splatenia dlhopisov s nižšími výnosmi nakúpených v minulosti a ii) nákupu cenných papierov s vyššími výnosmi v dôsledku nárastu výnosov dolárových dlhopisov od konca roka 2021 (graf 18).

Graf 18

Výnosy dvojročných štátnych dlhopisov v Spojených štátoch, Japonsku a Číne

(v % p. a.; koncomesačné údaje)

V roku 2023 sa úrokové výnosy z eurových bankoviek pridelených ECB zvýšili o 4 081 mil. € na 4 817 mil. € a úrokové náklady vyplývajúce z úročenia pohľadávok národných centrálnych bánk z prevedených devízových rezerv vzrástli o 1 133 mil. € na 1 335 mil. €. Zmeny boli výsledkom nárastu úrokovej sadzby hlavných refinančných operácií, ktorá sa používa na výpočet úrokov z týchto zostatkov. Táto sadzba na konci roka 2023 dosiahla 4,5 %, zatiaľ čo priemerná ročná sadzba sa zvýšila z 0,6 % v roku 2022 na 3,8 % v roku 2023.

Čisté úrokové náklady vyplývajúce zo záväzkov/pohľadávok voči národným centrálnym bankám zo zostatkov v systéme TARGET sa v roku 2023 zvýšili o 12 161 mil. € na 14 236 mil. €. Ich nárast bol spôsobený najmä vyššou priemernou sadzbou hlavných refinančných operácií, ktorou sa úročia zostatky ECB v systéme TARGET v rámci Eurosystému, v roku 2023.

Čisté ostatné úrokové náklady v roku 2023 dosiahli 2 288 mil. €, v porovnaní s čistými ostatnými úrokovými výnosmi vo výške 108 mil. € v predchádzajúcom roku. Táto zmena bola spôsobená najmä úročením vkladov prijatých ECB v jej úlohe finančného zástupcu a úročením zostatkov pridružených systémov eurozóny. V druhom polroku 2022, keď sa príslušné sadzby úročenia vrátili do kladných hodnôt, začala ECB z týchto položiek platiť úroky. V roku 2023 sadzby úročenia a priemerný zostatok týchto položiek pokračovali v raste, čo viedlo k zvýšeniu úrokových nákladov. Tieto úrokové náklady boli čiastočne vyrovnané vyššími úrokovými výnosmi z portfólia vlastných zdrojov vzhľadom na rast výnosov v eurozóne (graf 17).

Čisté realizované straty z finančných operácií sa v roku 2023 znížili o 4 mil. € na 106 mil. € (graf 19). Tieto straty boli predovšetkým výsledkom i) nesplatených prémií z predčasne splatených cenných papierov nadobudnutých v rámci programu ABSPP a ii) čistých realizovaných cenových strát z predaja cenných papierov denominovaných v amerických dolároch v druhom polroku 2023 (graf 20), ktorých trhová hodnota bola negatívne ovplyvnená nárastom výnosov dolárových dlhopisov počas tohto obdobia (graf 18).

Graf 19

Realizované zisky/straty z finančných operácií

(v mil. EUR)

Graf 20

Štvrťročné realizované zisky/straty z finančných operácií v rokoch 2022 a 2023

(v mil. EUR)

Nerealizované straty z precenenia sa na konci roka účtujú vo výkaze ziskov a strát ECB ako náklady v podobe zníženia hodnoty. V roku 2023 bolo zníženie hodnoty aktív v rozsahu 38 mil. € spôsobené predovšetkým nerealizovanými cenovými stratami z viacerých druhov cenných papierov vedených v dolárovom portfóliu a v portfóliu vlastných zdrojov. V roku 2022 tieto straty dosiahli výrazne vyšších 1 840 mil. € (graf 21), keďže vzhľadom na výrazný nárast príslušných výnosov došlo na konci roka k podstatnému zníženiu trhovej hodnoty väčšiny cenných papierov v portfóliu vlastných zdrojov a v dolárovom portfóliu.

Graf 21

Zníženie hodnoty finančných aktív a pozícií

(v mil. EUR)

Celkové prevádzkové náklady ECB vrátane odpisov a služieb súvisiacich s výrobou bankoviek sa zvýšili o 48 mil. € na 1 272 mil. € (graf 22). Nárast oproti roku 2022 bol spôsobený najmä vyššími personálnymi nákladmi vyplývajúcimi z vyššieho priemerného počtu zamestnancov v roku 2023, najmä v bankovom dohľade, ako aj úpravami miezd. Nárast bol čiastočne vyrovnaný nižšími nákladmi v súvislosti s dávkami po skončení pracovného pomeru, predovšetkým z dôvodu nižších nákladov súčasnej služby na základe každoročného poistno-matematického precenenia. Administratívne náklady sa zvýšili, a to najmä vzhľadom na vyššie náklady na externú konzultačnú podporu a normalizáciu činnosti po pandémii, najmä v bankovom dohľade, ako aj vzhľadom na vplyv inflácie.

Náklady spojené s bankovým dohľadom sa v plnej výške hradia z poplatkov za dohľad účtovaných dohliadaným subjektom. Na základe skutočných nákladov ECB na výkon úloh spojených s bankovým dohľadom výnosy z poplatkov za dohľad za rok 2023 predstavovali 654 mil. €.^[17]

Graf 22

Prevádzkové náklady a príjmy z poplatkov za dohľad

(v mil. EUR)

1.4 Riadenie rizík

Riadenie rizík je kľúčovou súčasťou činností ECB a vykonáva sa prostredníctvom nepretržitého procesu i) identifikácie a hodnotenia rizík, ii) revízie rizikovej stratégie a politík, iii) zavádzania opatrení na zmierňovanie rizík a iv) monitorovania a vykazovania rizík, pričom všetky tieto prvky sú podporované účinnými metodikami, procesmi a systémami.

Diagram 2

Cyklus riadenia rizík

Nasledujúce časti sa sústredia na riziká, ich zdroje a príslušné rámce kontroly rizík.

1.4.1 Finančné riziká

Výkonná rada navrhuje politiky a postupy, ktoré zabezpečujú adekvátnu úroveň ochrany pred finančnými rizikami, ktorým je ECB vystavená. Výbor pre riadenie rizík (Risk Management Committee – RMC), zložený z odborníkov z centrálnych bánk Eurosystému, sa podieľa na monitorovaní, meraní a vykazovaní finančných rizík súvisiacich so súvahou Eurosystému a definuje a preveruje súvisiace metodiky a rámce. Týmto spôsobom asistuje rozhodovacím orgánom pri zabezpečovaní adekvátnej úrovne ochrany Eurosystému.

Finančné riziká pramenia z operácií ECB a súvisiacich expozícií. Rámce kontroly rizík a limity, ktoré ECB používa pri riadení svojho rizikového profilu, sa líšia podľa jednotlivých druhov operácií a zohľadňujú strategické a investičné ciele rôznych portfólií a rizikové charakteristiky podkladových aktív.

ECB v oblasti monitorovania a hodnotenia rizík využíva viacero interne vyvinutých techník odhadovania rizík. Tieto techniky sú založené na jednotnom rámci simulácie trhových a kreditných rizík. Hlavné koncepcie, techniky a predpoklady modelovania rizík, ktoré sú základom ukazovateľov rizika, vychádzajú z odvetvových štandardov a dostupných trhových údajov. Riziká sa zvyčajne kvantifikujú prostredníctvom ukazovateľa Expected Shortfall (ES)^[18] odhadovaného s 99 % úrovňou spoľahlivosti v horizonte jedného roka. Na vypočítanie rizika sa používajú dve metódy: i) účtovná metóda, na základe ktorej sa účty precenenia ECB vo výpočte odhadov rizika v súlade s príslušnými účtovnými pravidlami považujú za rezervu, a ii) finančná metóda, na základe ktorej sa účty precenenia vo výpočte rizika nepovažujú za rezervu. ECB tiež na zabezpečenie komplexného prehľadu rizík pravidelne počíta ďalšie ukazovatele rizika pri rôznych úrovniach spoľahlivosti, vykonáva citlivostné a záťažové analýzy a hodnotí dlhodobejšie prognózy expozícií a výnosov.^[19]

Celkové riziká ECB sa počas roka znížili. Ku koncu roka 2023 predstavovali celkové finančné riziká súvahy ECB (merané ako ES s 99 % úrovňou spoľahlivosti v horizonte jedného roka s uplatnením účtovnej metódy) 16,7 mld. €, čo je o 1,6 mld. € menej než odhad rizík ku koncu roka 2022 (graf 23). Zníženie rizík je odrazom zníženia objemu aktív ECB nadobudnutých v rámci programu APP, spôsobeného najskôr len čiastočným reinvestovaním istiny zo splatených cenných papierov od marca do júna 2023 a neskôr úplným ukončením reinvestícií od júla 2023.

Graf 23

Celkové finančné riziká (ES 99 %, účtovná metóda)

(v mld. EUR)

Kreditné riziko vyplýva z portfólií menovej politiky ECB, portfólia jej vlastných zdrojov v eurách a jej devízových rezerv. Cenné papiere držané na účely menovej politiky sa oceňujú v amortizovanej obstarávacej cene so zohľadnením zníženia hodnoty, preto ak nedochádza k ich predaju, nepodliehajú cenovým zmenám súvisiacim s kreditnou migráciou. Vzťahuje sa však na ne riziko kreditného zlyhania. Vlastné zdroje v eurách a devízové rezervy sa oceňujú v trhových cenách a ako také podliehajú riziku kreditnej migrácii a riziku kreditného zlyhania. Kreditné riziko bolo v porovnaní s rokom 2022 naďalej zväčša stabilné.

Kreditné riziko sa zmierňuje najmä prostredníctvom uplatňovania kritérií akceptovateľnosti, postupov hĺbkovej kontroly a limitov, ktoré sa medzi jednotlivými portfóliami líšia.

Menové a komoditné riziká vyplývajú z devízových rezerv a zlata v držbe ECB. Menové riziko zostalo v porovnaní s rokom 2022 celkovo stabilné.

Vzhľadom na menovopolitický význam týchto aktív sa ECB proti súvisiacim menovým a komoditným rizikám nezabezpečuje. Namiesto toho sa tieto riziká zmierňujú existenciou účtov precenenia a diverzifikáciou týchto rezerv na rôzne meny a zlato.

Devízové rezervy a vlastné zdroje ECB v eurách sa investujú predovšetkým do cenných papierov s pevným výnosom a sú vystavené úrokovému riziku spojenému s oceňovaním podľa trhovej hodnoty, keďže sa oceňujú v trhových cenách. Devízové rezervy ECB sa investujú predovšetkým do aktív s relatívne krátkou dobou splatnosti (graf 7 v časti 1.3.1 „Súvaha“), zatiaľ čo aktíva v portfóliu vlastných zdrojov majú vo všeobecnosti dlhšiu dobu splatnosti (graf 9 v časti 1.3.1 „Súvaha“). Úrokové riziko týchto portfólií, merané na základe účtovnej metódy, sa v porovnaní s rokom 2022 vzhľadom na vývoj trhových podmienok znížilo.

Úrokové riziko ECB spojené s oceňovaním podľa trhovej hodnoty sa zmierňuje prostredníctvom pravidiel alokácie aktív a účtov precenenia.

ECB je tiež vystavená úrokovému riziku vyplývajúcemu z nesúladu medzi úrokovými výnosmi z jej aktív a úrokovými nákladmi z jej pasív, ktoré má vplyv na jej čisté úrokové výnosy. Toto riziko sa priamo neviaže na žiadne konkrétne portfólio, ale skôr na štruktúru súvahy ECB ako celku, predovšetkým pokiaľ ide o nesúlad medzi splatnosťou a výnosnosťou aktív a pasív. Okrem toho, že je zahrnuté do pravidelného merania celkových finančných rizík počas ročného horizontu sa toto riziko monitoruje prostredníctvom prognóz ziskovosti ECB v strednodobom až dlhodobom horizonte.

Tento typ rizika sa riadi prostredníctvom pravidiel alokácie aktív a k jeho ďalšiemu zmierňovaniu prispieva existencia neúročených záväzkov v súvahe ECB.

Napriek tomu v roku 2023 došlo k naplneniu tohto rizika. Projekcie tak v nasledujúcich rokoch počítajú s finančnými stratami, po ktorých by ECB mala opäť stabilne dosahovať zisk. Projektované straty sú spôsobené najmä znížením čistých úrokových výnosov ECB. Veľký podiel strednodobých až dlhodobých aktív s kupónom s pevnou úrokovou sadzbou bol nadobudnutý v období veľmi nízkych alebo dokonca nulových úrokových sadzieb, pričom ich nákup bol financovaný najmä krátkodobými záväzkami, ktoré sa úročia sadzbou hlavných refinančných operácií. Začiatok rastu úrokových sadzieb v polovici roka 2022 viedol k nárastu nákladov spojených s týmito pasívami nad úroveň úrokových výnosov z aktív. Čisté úrokové výnosy za predchádzajúci rok sa tak zmenili na čisté úrokové náklady.

Do rámca riadenia rizík ECB sa postupne začleňujú riziká spojené s klimatickými zmenami. V roku 2022 Eurosystém uskutočnil prvý klimatický záťažový test súvahy Eurosystému^[20], na základe ktorého bolo možné získať predbežný odhad vplyvu tohto rizika na súvahu ECB. V nadchádzajúcich rokoch sa budú klimatické záťažové testy vykonávať pravidelne – najbližší test by sa mal uskutočniť v roku 2024.

1.4.2 Operačné riziko

Výkonná rada zodpovedá za politiku a rámec riadenia operačného rizika (operational risik management – ORM)^[21] ECB a schvaľuje ich. Výkonnú radu v jej úlohe dohľadu nad riadením operačných rizík podporuje Výbor pre operačné riziká (Operational Risk Committee – ORC). ORM je neoddeliteľnou súčasťou štruktúry riadenia^[22] a procesov riadenia ECB.

Hlavným cieľom rámca ORM ECB je pomôcť zabezpečiť plnenie úloh a cieľov ECB a zároveň chrániť jej dobrú povesť a aktíva pred stratou, zneužitím a poškodením. V rámci ORM je každý odborný útvar zodpovedný za identifikáciu, analýzu, riešenie, vykazovanie a monitorovanie vlastných operačných rizík, incidentov a kontrolných mechanizmov. Pokiaľ ide o stratégie riešenia a postupy akceptácie rizík, odborné útvary sa riadia politikou ECB pre toleranciu rizík, ktorá sa viaže na rizikovú maticu rozmerov 5x5 vychádzajúcu zo stupníc intenzity účinku a pravdepodobnosti využívajúcich kvantitatívne a kvalitatívne kritériá.

Prostredie, v ktorom ECB pôsobí, je vystavené čoraz zložitejším a vzájomne previazaným hrozbám a bežná činnosť ECB je spojená s celým radom prevádzkových rizík. Hlavným zdrojom obáv pre ECB je široké spektrum nefinančných rizík spojených s ľudským faktorom, systémami, procesmi a externými udalosťami. ECB preto zaviedla procesy na nepretržité a účinné riadenie svojich operačných rizík a integrovanie informácií o rizikách do svojho rozhodovacieho procesu. ECB sa tiež naďalej sústreďuje na zvyšovanie svojej odolnosti na základe komplexnej analýzy širokého spektra rizík a príležitostí vrátane aspektov udržateľnosti. Pre prípad akéhokoľvek narušenia činnosti alebo krízy boli vytvorené reakčné štruktúry a núdzové plány na zabezpečenie kontinuity zásadných funkcií.

1.4.3 Riziko nesprávneho konania

ECB má vytvorenú osobitnú kanceláriu pre kontrolu dodržiavania pravidiel ako kľúčovú kontrolnú funkciu v riadení rizík na posilnenie rámca riadenia ECB a riešenie rizika nesprávneho konania^[23]. Kancelária pomáha Výkonnej rade pri ochrane bezúhonnosti a dobrého mena ECB, pri presadzovaní noriem etického správania a pri zvyšovaní miery zodpovednosti a transparentnosti ECB. Vysokopostaveným úradníkom ECB v otázkach bezúhonnosti a správneho konania poskytuje poradenstvo nezávislý Etický výbor, ktorý zároveň podporuje Radu guvernérov pri náležitom a konzistentnom riadení rizík na výkonnej úrovni. Na úrovni Eurosystému a jednotného mechanizmu dohľadu zabezpečuje Výbor pre etiku a kontrolu dodržiavania pravidiel jednotné uplatňovanie rámcov konania v národných centrálnych bankách a v príslušných vnútroštátnych orgánoch.

Výbor pre etiku a kontrolu dodržiavania pravidiel v roku 2023 zriadil pracovnú skupinu pre riziko nesprávneho konania, ktorá bola poverená porovnaním platných pravidiel a procesov monitorovania a vykazovania týkajúcich sa správneho konania uplatňovaných v ECB, národných centrálnych bankách a príslušných vnútroštátnych orgánoch. Jej cieľom je vypracovať minimálne spoločné normy a jednoduchý rámec riadenia rizika nesprávneho konania, ktorý bude možné v priebehu času rozšíriť a posilniť.

2 Finančné výkazy ECB

2.1 Súvaha k 31. decembru 2023

2.2 Výkaz ziskov a strát za rok končiaci sa 31. decembra 2023

Frankfurt nad Mohanom 13. februára 2024
Európska centrálna banka

Christine Lagardová
prezidentka

2.3 Účtovné pravidlá

Podoba a prezentácia finančných výkazov

Finančné výkazy ECB boli zostavené v súlade s nasledujúcimi účtovnými pravidlami,^[24] ktoré podľa názoru Rady guvernérov ECB umožňujú vernú prezentáciu finančných výkazov a zároveň odrážajú charakter činností centrálnej banky.

Účtovné zásady

Platia nasledujúce účtovné zásady: ekonomická realita a transparentnosť, obozretnosť, zohľadnenie udalostí po súvahovom dni, významnosť, zásada kontinuity vykazujúceho podniku, metóda časového rozlíšenia, konzistentnosť a porovnateľnosť.

Vykazovanie aktív a pasív

Aktíva a pasíva sa v súvahe vykazujú len vtedy, keď je pravdepodobné, že akýkoľvek súvisiaci budúci hospodársky výnos alebo náklad pôjde v prospech alebo na ťarchu ECB, keď bola na ECB prevedená podstatná časť súvisiacich rizík a úžitkov a keď sa dá spoľahlivo stanoviť cena alebo hodnota aktíva, resp. výška záväzku.

Účtovné pravidlá

Účtovná závierka bola zostavená na základe obstarávacích nákladov, pričom obchodovateľné cenné papiere (okrem cenných papierov držaných na účely menovej politiky), zlato a všetky ostatné súvahové a podsúvahové aktíva a pasíva v cudzej mene sa oceňujú v trhovej cene.

Obchody s finančnými aktívami a pasívami sa vykazujú na základe dátumu vyrovnania.

S výnimkou spotových transakcií s cennými papiermi sa transakcie s finančnými nástrojmi v cudzej mene evidujú na podsúvahových účtoch v deň uzavretia obchodu. V deň vyrovnania sa podsúvahové položky stornujú a transakcie sa vykazujú v súvahe. Nákup a predaj cudzej meny sa prejaví na čistej devízovej pozícii v deň uzavretia obchodu a realizované výsledky predaja sa počítajú tiež v deň uzavretia obchodu. Časovo rozlíšené úroky, prémie a diskonty súvisiace s finančnými nástrojmi v cudzej mene sa počítajú a účtujú denne, a denne sa v dôsledku týchto položiek časového rozlíšenia mení aj devízová pozícia.

Zlato a aktíva a pasíva v cudzej mene

Aktíva a pasíva v cudzej mene sa prepočítavajú na eurá kurzom platným v súvahový deň. Výnosy a náklady sa prepočítavajú kurzom platným v deň účtovania. Devízové aktíva a pasíva sa preceňujú za každú menu zvlášť. Platí to pre súvahové i podsúvahové nástroje.

Precenenie aktív a pasív v cudzej mene na trhovú hodnotu sa uskutočňuje oddelene od kurzového precenenia.

Zlato sa oceňuje trhovou cenou platnou v súvahový deň. Pri preceňovaní zlata sa nerozlišujú cenové a kurzové rozdiely. Zlato sa oceňuje jednorazovo na základe ceny za uncu čistého zlata v eurách, ktorá bola za rok končiaci sa 31. decembra 2023 stanovená podľa kurzu eura voči americkému doláru platného 29. decembra 2023.

Zvláštne práva čerpania (special drawing right – SDR) sa definujú prostredníctvom koša mien a ich hodnota sa stanovuje na základe váženého súčtu výmenných kurzov piatich hlavných mien (amerického dolára, eura, čínskeho jüanu, japonského jenu a britskej libry). SDR v držbe ECB boli prepočítané na eurá podľa kurzu eura voči SDR k 29. decembru 2023.

Cenné papiere

Cenné papiere držané na účely menovej politiky
Cenné papiere v súčasnosti držané na účely menovej politiky sa účtujú v amortizovanej obstarávacej cene so zohľadnením zníženia hodnoty.

Ostatné cenné papiere
Obchodovateľné cenné papiere (okrem cenných papierov držaných na účely menovej politiky) a podobné aktíva sa oceňujú jednotlivo buď strednou trhovou cenou alebo na základe príslušnej výnosovej krivky platnej v súvahový deň. Opcie, ktoré sú súčasťou cenných papierov, sa neoceňujú oddelene. Za rok končiaci sa 31. decembra 2023 boli použité stredné trhové ceny platné 29. decembra 2023.

Obchodovateľné investičné fondy sa preceňujú v čistom vyjadrení na úrovni jednotlivých fondov na základe čistej hodnoty aktív. Nerealizované zisky a straty v rôznych investičných fondoch sa navzájom nezapočítavajú.

Nelikvidné akcie a prípadné ďalšie kapitálové nástroje držané ako trvalé investície sa oceňujú v obstarávacej cene so zohľadnením zníženia hodnoty.

Účtovanie výnosov

Výnosy a náklady sa účtujú v období, v ktorom vznikli.^[25] Realizované zisky a straty z predaja devíz, zlata a cenných papierov sa účtujú vo výkaze ziskov a strát. Takéto realizované zisky a straty sa počítajú na základe priemernej obstarávacej ceny príslušného aktíva.

Nerealizované zisky sa nevykazujú ako výnosy a prevádzajú sa priamo na účet precenenia.

Nerealizované straty sa účtujú vo výkaze ziskov a strát, ak na konci roka prekročia predchádzajúce zisky z precenenia vedené na príslušnom účte precenenia. Takéto nerealizované straty z určitého cenného papiera, meny alebo zlata sa nezapočítavajú voči nerealizovaným ziskom z ostatných cenných papierov, mien alebo zlata. V prípade takýchto nerealizovaných strát z niektorej položky účtovanej vo výkaze ziskov a strát sa priemerná obstarávacia cena tejto položky znižuje na úroveň koncoročného výmenného kurzu alebo trhovej ceny.

Straty zo zníženia hodnoty sa účtujú vo výkaze ziskov a strát a v nasledujúcich rokoch sa nestornujú, pokiaľ zníženie hodnoty neklesne a tento pokles nemožno spojiť s evidentnou udalosťou, ktorá nastala po prvotnom vykázaní zníženia hodnoty.

Prémie alebo diskonty cenných papierov sa amortizujú počas zostávajúcej doby splatnosti cenných papierov.

Reverzné obchody

Reverzné obchody sú operácie, v rámci ktorých ECB nakupuje alebo predáva aktíva formou dohody o spätnom odkúpení alebo uskutočňuje úverové operácie zabezpečené kolaterálom.

V prípade dohody o spätnom odkúpení sa cenné papiere predávajú za hotovosť, pričom sa zároveň uzatvára dohoda o spätnom odkúpení od druhej protistrany za stanovenú cenu k určitému budúcemu dátumu. Dohody o spätnom odkúpení sa vykazujú v súvahe na strane pasív ako zabezpečené vklady. Cenné papiere predané v rámci takýchto dohôd sú ďalej vedené v súvahe ECB.

V prípade reverznej dohody o spätnom odkúpení sa cenné papiere nakupujú za hotovosť, pričom sa zároveň uzavrie dohoda o spätnom predaji druhej protistrane za stanovenú cenu k určitému budúcemu dátumu. Reverzné dohody o spätnom odkúpení sa vykazujú v súvahe na strane aktív ako zabezpečené úvery, ale nezahŕňajú sa medzi cenné papiere v držbe ECB.

Reverzné obchody (vrátane pôžičiek cenných papierov) uzavreté v rámci programu poskytovaného špecializovanou inštitúciou sa v súvahe evidujú len vtedy, ak bol kolaterál poskytnutý v hotovosti a táto hotovosť zostáva neinvestovaná.

Podsúvahové nástroje

Menové nástroje, konkrétne devízové forwardové transakcie, forwardové časti devízových swapov a ostatné menové nástroje, pri ktorých ide o výmenu jednej meny za inú k budúcemu dátumu, sa na účely výpočtu devízových ziskov a strát zahŕňajú do čistej devízovej pozície.

Úrokové nástroje sa preceňujú jednotlivo. Denné zmeny prípustnej odchýlky otvorených úrokových futures sa vykazujú vo výkaze ziskov a strát. Pri oceňovaní forwardových transakcií s cennými papiermi ECB vychádza zo všeobecne akceptovaných metód oceňovania s použitím pozorovateľných trhových cien, kurzov a diskontných faktorov odo dňa vyrovnania do dňa ocenenia.

Fixné aktíva

Fixné aktíva vrátane nehmotných aktív, avšak s výnimkou pozemkov a umeleckých diel, sa oceňujú v obstarávacej cene zníženej o odpisy. Pozemky a umelecké diela sa oceňujú v obstarávacej cene. Hlavná budova ECB sa oceňuje v obstarávacej cene zníženej o odpisy so zohľadnením zníženia hodnoty. Čo sa týka odpisovania hlavnej budovy ECB, jej obstarávacie náklady sú zaradené do príslušných položiek aktív, ktoré sa odpisujú na základe odhadovanej doby ekonomickej životnosti jednotlivých komponentov. Odpisy sa uplatňujú rovnomerne počas doby predpokladanej ekonomickej životnosti aktíva a odpisovanie sa začína v štvrťroku po uvedení aktíva do prevádzky. Dĺžka ekonomickej životnosti hlavných skupín aktív:

Doba odpisovania kapitalizovaných výdavkov na renováciu spojených s existujúcimi prenajatými priestormi ECB je upravená tak, aby zohľadňovala všetky udalosti, ktoré majú vplyv na predpokladanú ekonomickú životnosť dotknutého aktíva.

ECB každoročne vykonáva test zníženia hodnoty svojej hlavnej budovy a aktív s právom na užívanie spojených s kancelárskymi budovami (časť „Nájom“). Ak z ukazovateľa zníženia hodnoty vyplýva potenciálne zníženie hodnoty aktíva, určuje sa odhad návratnej sumy. Strata zo zníženia hodnoty sa účtuje vo výkaze ziskov a strát, ak je návratná suma menšia ako čistá účtovná hodnota.

Fixné aktíva s obstarávacou cenou nižšou ako 10 000 € sa odpisujú v roku nadobudnutia.

Fixné aktíva, ktoré spĺňajú kritériá kapitalizácie, ale nachádzajú sa vo fáze výstavby alebo vývoja, sa vykazujú v položke „Nedokončené aktíva“. Po uvedení aktív do prevádzky sa súvisiace náklady prevádzajú do príslušných kategórií fixných aktív.

Nájom

ECB vystupuje zároveň ako nájomca i ako druhotný prenajímateľ.

ECB ako nájomca
Pri všetkých nájmoch, v ktorých je ECB nájomcom a ktoré sa týkajú hmotného majetku, sa súvisiace aktíva s právom na užívanie a záväzok z nájmu vykazujú v súvahe k dátumu začiatku nájmu, t. j. keď je aktívum k dispozícii na užívanie, a sú zaradené do príslušných kategórií fixných aktív „Hmotné a nehmotné fixné aktíva“ a „Ostatné“ (záväzky). Ak nájmy spĺňajú kritériá kapitalizácie, ale súvisiace aktívum sa nachádza vo fáze výstavby alebo stavebných úprav, náklady vzniknuté pred začiatkom nájmu sa vykazujú v položke „Nedokončené aktíva“.

Aktíva s právom na užívanie sa oceňujú v obstarávacej cene zníženej o odpisy. Aktíva s právom na užívanie súvisiace s kancelárskymi budovami zároveň podliehajú zníženiu hodnoty (viac o ročnom teste zníženia hodnoty v časti „Fixné aktíva“ vyššie). Odpisy sa počítajú rovnomerne od začiatku nájmu do konca ekonomickej životnosti aktíva alebo do konca nájmu, podľa toho, čo nastane skôr.

Záväzok z nájmu je spočiatku vedený v súčasnej hodnote budúcich platieb nájmu (len čisto nájomných zložiek) diskontovanej inkrementálnou úverovou sadzbou ECB. Následne sa oceňuje v amortizovanej hodnote na základe efektívnej úrokovej miery. Súvisiace úrokové náklady sa účtujú vo výkaze ziskov a strát v položke „Ostatné úrokové náklady“. Pri zmene budúcich platieb nájmu v dôsledku zmeny indexu alebo iného prehodnotenia existujúcej zmluvy sa záväzok z nájmu preceňuje. Každé precenenie vedie k zodpovedajúcej zmene účtovnej hodnoty aktíva s právom na užívanie.

Krátkodobý nájom na dobu do 12 mesiacov a nájom aktív nízkej hodnoty do 10 000 € (v súlade s limitom na účtovanie fixných aktív) sa účtuje ako náklad vo výkaze ziskov a strát.

ECB ako druhotný prenajímateľ
V prípade všetkých nájmov, pri ktorých je ECB druhotným prenajímateľom, ECB udeľuje tretím stranám právo užívať podkladové aktívum (alebo časť takéhoto aktíva), zatiaľ čo nájom medzi pôvodným prenajímateľom a ECB (hlavný nájom) zostáva v platnosti. Podnájom je klasifikovaný ako finančný alebo operatívny nájom^[26] na základe aktíva s právom na užívanie vyplývajúceho z hlavného nájmu, a nie na základe podkladového aktíva.

Podnájmy, v ktorých je ECB druhotným prenajímateľom, sú klasifikované ako finančný nájom, pričom ECB aktívum (alebo jeho časť) s právom na užívanie súvisiace s hlavným nájmom prevedené na podnájomcu prestane evidovať v položke „Hmotné a nehmotné fixné aktíva“ a účtuje ho v položke „Ostatné“ (pohľadávky) ako pohľadávku z podnájmu. Podnájom nemá vplyv na záväzok z hlavného nájmu.

K dátumu začatia sa pohľadávka z podnájmu prvotne oceňuje v súčasnej hodnote budúcich platieb nájomného v prospech ECB diskontovaných diskontnou sadzbou použitou pri hlavnom nájme. Následne sa pohľadávka z podnájmu oceňuje v amortizovanej hodnote na základe efektívnej úrokovej miery. Súvisiace úrokové výnosy sa účtujú vo výkaze ziskov a strát v položke „Ostatné úrokové výnosy“.

Dávky ECB po skončení pracovného pomeru, ostatné dlhodobé dávky a dávky vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru

ECB vedie pre svojich zamestnancov, členov Výkonnej rady i členov Rady pre dohľad, ktorí sú zamestnancami ECB, program so stanovenými dávkami.

Dôchodkový program pre zamestnancov je financovaný aktívami z dlhodobého fondu zamestnaneckých dávok. Povinné odvody ECB a zamestnancov sa zohľadňujú v rámci piliera so stanovenými dávkami. Zamestnanci majú možnosť platiť dobrovoľné dodatočné odvody v rámci piliera so stanovenými odvodmi, ktoré je možné využiť na poskytnutie dodatočných dávok.^[27] Tieto dodatočné dávky sa stanovujú podľa výšky dobrovoľných odvodov a investičných výnosov z týchto odvodov.

Dávky po skončení pracovného pomeru a ostatné dlhodobé dávky členov Výkonnej rady a členov Rady pre dohľad, ktorí sú zamestnancami ECB, sa zabezpečujú pomocou nefinancovaných opatrení. V prípade zamestnancov sa prostredníctvom nefinancovaných opatrení zabezpečujú nedôchodkové dávky po skončení pracovného pomeru a ostatné dlhodobé dávky.

Čistý záväzok zo stanovených dávok
Záväzok, ktorý sa v súvahe vykazuje v položke „Ostatné“ (záväzky) v súvislosti s programami so stanovenými dávkami vrátane ostatných dlhodobých dávok a dávok vyplývajúcich z ukončenia pracovného pomeru^[28], predstavuje súčasnú hodnotu záväzku zo stanovených dávok k súvahovému dňu zníženú o reálnu hodnotu aktív programu určených na financovanie súvisiaceho záväzku.

Výšku záväzku zo stanovených dávok každý rok určujú nezávislí poistní matematici (aktuári) metódou projektovanej jednotky kreditu. Súčasná hodnota záväzku zo stanovených dávok sa počíta diskontovaním očakávaných budúcich hotovostných tokov pomocou úrokovej miery odvodenej v súvahový deň od trhových výnosov vysokokvalitných podnikových dlhopisov denominovaných v eurách, ktoré majú podobnú dobu splatnosti ako súvisiaci záväzok.

Poistno-matematické zisky a straty môžu vzniknúť v dôsledku empirických úprav (ak sa skutočné výsledky líšia od predchádzajúcich poistno-matematických predpokladov) alebo v dôsledku zmeny poistno-matematických predpokladov.

Čisté náklady na stanovené dávky
Čisté náklady na stanovené dávky sa rozdeľujú na časti vykazované vo výkaze ziskov a strát a precenenia v súvislosti s dávkami vyplácanými po skončení pracovného pomeru v súvahe v položke „Účty precenenia“.

Čistá suma, ktorá sa účtuje vo výkaze ziskov a strát, obsahuje:

1. náklady súčasnej služby v súvislosti so stanovenými dávkami vznikajúcimi v danom roku,
2. náklady minulej služby v súvislosti so stanovenými dávkami vyplývajúcimi zo zmeny plánu,
3. čistý úrok z čistého záväzku zo stanovených dávok na úrovni diskontnej sadzby a
4. precenenia v celom rozsahu v súvislosti s ostatnými dlhodobými dávkami a prípadnými dlhodobými dávkami vyplývajúcimi z ukončenia pracovného pomeru^[29].

Čistá suma uvedená v položke „Účty precenenia" obsahuje:

1. poistno-matematické zisky a straty zo záväzku zo stanovených dávok,
2. skutočné výnosy z aktív programu okrem súm zahrnutých do čistého úroku z čistého záväzku zo stanovených dávok a
3. všetky zmeny účinku stropu aktív okrem súm zahrnutých do čistého úroku z čistého záväzku zo stanovených dávok.

Tieto sumy každý rok oceňujú nezávislí poistní matematici, ktorí stanovujú výšku príslušného záväzku, ktorý má byť vykázaný vo finančných výkazoch.

Zostatky v rámci ESCB/zostatky v rámci Eurosystému

Zostatky v rámci ESCB sú najmä výsledkom cezhraničných platieb v rámci Európskej únie (EÚ) vyrovnaných v eurách v peniazoch centrálnej banky. Tieto transakcie iniciujú prevažne súkromné subjekty (úverové inštitúcie, podniky a fyzické osoby). Vyrovnávajú sa prostredníctvom systému TARGET (Trans-European Automated Real-time Gross settlement Express Transfer system – Transeurópsky automatizovaný expresný systém hrubého vyrovnania platieb v reálnom čase) a vykazujú sa ako dvojstranné zostatky na účtoch centrálnych bánk krajín EÚ vedených v systéme TARGET. Na tieto účty majú vplyv aj platby uskutočnené ECB a národnými centrálnymi bankami. Všetky vyrovnané platby sa automaticky agregujú a upravujú tak, aby tvorili súčasť jednej pozície každej národnej centrálnej banky voči ECB. Tieto pozície v účtovníctve ECB predstavujú čistú pohľadávku, resp. čistý záväzok každej národnej centrálnej banky voči zvyšku Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB). Pohyby na účtoch systému TARGET sa denne vykazujú v účtovných záznamoch ECB a národných centrálnych bánk.

Zostatky národných centrálnych bánk krajín eurozóny voči ECB v rámci Eurosystému zo systému TARGET, ako aj ostatné zostatky v rámci Eurosystému v eurách (napr. predbežné rozdelenie prípadného zisku ECB medzi národné centrálne banky), sa v súvahe ECB vykazujú ako jedna čistá aktívna alebo pasívna pozícia v položke „Ostatné pohľadávky v rámci Eurosystému (čisté)“ alebo „Ostatné záväzky v rámci Eurosystému (čisté)“. Zostatky národných centrálnych bánk krajín nepatriacich do eurozóny voči ECB v rámci ESCB, ktoré vyplývajú z ich účasti v systéme TARGET,^[30] sa vykazujú v položke „Záväzky voči nerezidentom eurozóny v eurách“.

Zostatky v rámci Eurosystému, ktoré sú výsledkom prideľovania eurových bankoviek v rámci Eurosystému, sa vykazujú ako jedno čisté aktívum v položke „Pohľadávky súvisiace s prideľovaním eurových bankoviek v rámci Eurosystému" (časť „Bankovky v obehu").

Zostatky v rámci Eurosystému, ktoré sú výsledkom prevodu devízových rezerv do ECB zo strany národných centrálnych bánk vstupujúcich do Eurosystému, sú vyjadrené v eurách a vykazujú sa v položke „Záväzky z prevodu devízových rezerv“.

Bankovky v obehu

Eurové bankovky vydáva ECB a národné centrálne banky krajín eurozóny, ktoré spolu tvoria Eurosystém.^[31] Celková hodnota eurových bankoviek v obehu sa rozdeľuje medzi centrálne banky Eurosystému v posledný pracovný deň každého mesiaca podľa kľúča na prideľovanie bankoviek.^[32]

ECB bolo pridelených 8 % z celkovej hodnoty eurových bankoviek v obehu, ktoré sú vykázané v súvahe na strane pasív v položke „Bankovky v obehu“. Podiel ECB na celkovej emisii eurových bankoviek je krytý pohľadávkami voči národným centrálnym bankám. Tieto úročené pohľadávky^[33] sa vykazujú pod položkou „Pohľadávky súvisiace s prideľovaním eurových bankoviek v rámci Eurosystému“ (časť „Zostatky v rámci ESCB/zostatky v rámci Eurosystému“ vyššie). Úrokové výnosy z týchto pohľadávok sú zahrnuté vo výkaze ziskov a strát pod položkou „Úrokové výnosy z prideľovania eurových bankoviek v rámci Eurosystému“.

Predbežné rozdelenie zisku

Suma zodpovedajúca výnosom ECB z eurových bankoviek v obehu a z cenných papierov držaných na účely menovej politiky nakúpených v rámci i) programu pre trhy s cennými papiermi, ii) tretieho programu nákupu krytých dlhopisov, iii) programu nákupu cenných papierov krytých aktívami, iv) programu nákupu aktív verejného sektora a v) núdzového pandemického programu nákupu aktív sa rozdeľuje v januári nasledujúceho roka formou predbežného rozdelenia zisku, pokiaľ Rada guvernérov nerozhodne inak.^[34] Rada guvernérov takého rozhodnutie prijíma, ak na základe odôvodneného odhadu vypracovaného Výkonnou radou očakáva, že ECB zaznamená celkovú ročnú stratu alebo dosiahne ročný zisk, ktorý je nižší ako tieto výnosy. Rada guvernérov môže tiež rozhodnúť o prevode všetkých alebo časti týchto výnosov do rezervy na krytie finančných rizík. Rada guvernérov môže rozhodnúť aj o znížení výšky výnosov z eurových bankoviek v obehu, ktoré sa majú rozdeliť v januári, o výšku nákladov, ktoré ECB vznikli v spojení s emisiou a spracovaním eurových bankoviek.

Udalosti po súvahovom dni

V údajoch o hodnote aktív a pasív sú zohľadnené udalosti, ktoré nastanú medzi súvahovým dňom a dňom, keď Výkonná rada schváli predloženie ročnej účtovnej závierky ECB Rade guvernérov na schválenie, ak takéto udalosti významným spôsobom ovplyvňujú stav aktív a pasív k súvahovému dňu.

Dôležité udalosti po súvahovom dni, ktoré neovplyvňujú stav aktív a pasív k súvahovému dňu, sú uvedené v poznámkach.

Zmeny účtovných pravidiel

V roku 2023 nedošlo k žiadnym zmenám účtovných pravidiel ECB.

Ďalšie aspekty

Rada EÚ v súlade s článkom 27 Štatútu ESCB a na základe odporúčania Rady guvernérov pôvodne schválila vymenovanie spoločnosti Baker Tilly GmbH & Co. KG Wirtschaftsprüfungsgesellschaft, Düsseldorf (Spolková republika Nemecko) za externého audítora ECB na obdobie piatich rokov do konca finančného roka 2022. V roku 2023 Rada EÚ na základe odporúčania Rady guvernérov schválila predĺženie tohto obdobia o ďalšie dva roky až do konca finančného roka 2024.

2.4 Poznámky k súvahe

Poznámka 1 – Zlato a pohľadávky v zlate

Túto položku tvorilo zlato v držbe ECB:

Nárast hodnoty zlata v držbe ECB vyjadrenej v eurách bol spôsobený predovšetkým rastom trhovej ceny zlata v eurách („Zlato a aktíva a pasíva v cudzej mene“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“ a poznámka 15 „Účty precenenia“). Pri zavedení jednotnej meny v Chorvátsku k 1. januáru 2023 navyše Hrvatska narodna banka previedla do ECB 56 256 uncí rýdzeho zlata v hodnote 96 mil. €.

Poznámka 2 – Pohľadávky voči nerezidentom a rezidentom eurozóny v cudzej mene

Poznámka 2.1 – Pohľadávky voči MMF

Toto aktívum predstavuje zvláštne práva čerpania (SDR) v držbe ECB v hodnote 2 083 mil. € k 31. decembru 2023 (1 759 mil. € v roku 2022). Je výsledkom obojstrannej dobrovoľnej obchodnej dohody s Medzinárodným menovým fondom (MMF) o kúpe a predaji SDR, na základe ktorej je MMF v rámci stanoveného minimálneho a maximálneho objemu oprávnený v mene ECB organizovať nákup a predaj SDR za eurá. V účtovníctve sa SDR považujú za cudziu menu („Zlato a aktíva a pasíva v cudzej mene" v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“). Objem SDR v držbe ECB sa v roku 2023 zvýšil, najmä v dôsledku transakcie uskutočnenej v rámci uvedenej dobrovoľnej obchodnej dohody.

Poznámka 2.2 – Zostatky v bankách, investície do cenných papierov, zahraničné úvery a ostatné zahraničné aktíva a pohľadávky voči rezidentom eurozóny v cudzej mene

Tieto dve položky zahŕňajú zostatky v bankách, úvery v cudzej mene a investície do cenných papierov v amerických dolároch, japonských jenoch a čínskych jüanoch.

Celková hodnota týchto položiek v roku 2023 vzrástla, najmä v dôsledku výnosov získaných v priebehu roka, predovšetkým z portfólia v amerických dolároch. Okrem toho pri prijatí jednotnej meny v Chorvátsku k 1. januáru 2023 previedla Hrvatska narodna banka do ECB devízové rezervy v amerických dolároch v hodnote 544 mil. €. Celkové zvýšenie však bolo takmer úplne vyvážené oslabením amerického dolára a japonského jenu voči euru.

Čistý objem devízových prostriedkov ECB^[35]:

Počas roka 2023 sa neuskutočnili žiadne devízové intervencie.

Poznámka 3 – Ostatné pohľadávky voči úverovým inštitúciám eurozóny v eurách

K 31. decembru 2023 táto položka pozostávala zo zostatkov na bežných účtoch vedených u rezidentov eurozóny vo výške 17 mil. € (12 mil. € v roku 2022).

Poznámka 4 – Cenné papiere rezidentov eurozóny v eurách

Poznámka 4.1 – Cenné papiere držané na účely menovej politiky

K 31. decembru 2023 túto položku tvorili cenné papiere, ktoré ECB nadobudla v rámci programu pre trhy s cennými papiermi (Securities Markets Programme – SMP), tretieho programu nákupu krytých dlhopisov (covered bond purchase programme – CBPP3), nákupu cenných papierov krytých aktívami (asset-backed securities purchase programme – ABSPP), programu nákupu aktív verejného sektora (public sector purchase programme – PSPP) a núdzového pandemického programu nákupu aktív (pandemic emergency purchase programme – PEPP).

Do konca februára 2023^[36] Eurosystém pokračoval v reinvestovaní plnej výšky istiny zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci programu nákupu aktív (asset purchase programme – APP)^[37]. Objem portfólia APP následne postupným a predvídateľným tempom klesal. Do konca júna 2023 klesal v priemere o 15 mld. € mesačne, pretože Eurosystém už istinu zo splatených cenných papierov nereinvestoval v plnej výške. V júni 2023 Rada guvernérov rozhodla^[38] o ukončení reinvestícií v rámci programu APP s účinnosťou od júla 2023. Stav portfólia APP následne v dôsledku splácania cenných papierov klesal.

Pokiaľ ide o program PEPP^[39], Eurosystém pokračoval v reinvestovaní plnej výšky istiny zo splatených cenných papierov nakúpených počas roka. Počas prvého polroka 2024 Rada guvernérov plánuje^[40] pokračovať v reinvestovaní istiny zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci programu PEPP v plnej výške. V druhom polroku 2024 má v úmysle znižovať objem portfólia PEPP v priemere o 7,5 mld. € mesačne a na konci roka 2024 plánuje reinvestície ukončiť. Rada guvernérov bude okrem toho naďalej pružne reinvestovať prostriedky zo splatených cenných papierov v rámci portfólia PEPP na potlačenie rizík súvisiacich s pandémiou ohrozujúcich fungovanie transmisného mechanizmu menovej politiky.

Cenné papiere nakúpené v rámci uvedených programov sa oceňujú v amortizovanej obstarávacej cene so zohľadnením zníženia hodnoty („Cenné papiere“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“).

Amortizovaná obstarávacia cena cenných papierov v držbe ECB a ich trhová hodnota^[41], ktorá sa uvádza len na porovnanie a nevykazuje sa v súvahe ani vo výkaze ziskov a strát, je nasledovná:

Zmeny hodnoty cenných papierov v držbe ECB vyjadrenej v amortizovanej obstarávacej cene počas roka:

Rada guvernérov pravidelne vyhodnocuje finančné riziká spojené s cennými papiermi nadobudnutými v rámci uvedených programov.

V tejto súvislosti sa na základe údajov ku koncu roka každoročne vykonávajú testy zníženia hodnoty, ktoré Rada guvernérov schvaľuje. V rámci týchto testov sa osobitne za každý program posudzujú ukazovatele zníženia hodnoty. V prípadoch zaznamenania ukazovateľov zníženia hodnoty sa uskutočňuje ďalšia analýza s cieľom potvrdiť, že príslušná udalosť zníženia hodnoty neovplyvnila peňažné toky príslušných cenných papierov. Na základe výsledkov tohtoročných testov zníženia hodnoty v prípade cenných papierov držaných v menovopolitických portfóliách ECB v roku 2023 nezaznamenala žiadne straty.

Amortizovaná obstarávacia cena cenných papierov v držbe Eurosystému:

Poznámka 5 – Pohľadávky v rámci Eurosystému

Poznámka 5.1 – Pohľadávky súvisiace s prideľovaním eurových bankoviek v rámci Eurosystému

Táto položka sa skladá z pohľadávok ECB voči národným centrálnym bankám krajín eurozóny súvisiacich s prideľovaním eurových bankoviek v rámci Eurosystému („Bankovky v obehu“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“) a k 31. decembru 2023 predstavovala 125 378 mil. € (125 763 mil. € v roku 2022). Úroky z týchto pohľadávok sa počítajú denne na základe aktuálnej hraničnej úrokovej sadzby v tendroch hlavných refinančných operácií Eurosystému (poznámka 23.2 „Úrokové výnosy z prideľovania eurových bankoviek v rámci Eurosystému").

Poznámka 6 – Iné aktíva

Poznámka 6.1 – Hmotné a nehmotné fixné aktíva

Tieto aktíva tvorili nasledujúce položky:

V súvislosti s hlavnou budovou ECB a budovami s právom na užívanie bol na konci roka uskutočnený test zníženia hodnoty, pri ktorom nebola zaznamenaná žiadna strata zo zníženia hodnoty.

Poznámka 6.2 – Ostatné finančné aktíva

Táto položka pozostáva najmä z portfólia vlastných zdrojov ECB, ktoré tvoria predovšetkým investície splateného základného imania ECB a odvodov do všeobecného rezervného fondu a rezervy na krytie finančných rizík. Jej súčasťou je aj 3 211 akcií v Banke pre medzinárodné zúčtovanie (Bank for International Settlements – BIS) v obstarávacej cene 42 mil. € a zostatky na bežných účtoch v eurách.

Túto položku tvoria nasledujúce zložky:

Čistý nárast tejto položky v roku 2023 bol spôsobený najmä i) reinvestovaním úrokových výnosov z portfólia vlastných zdrojov ECB a ii) nárastom trhovej hodnoty cenných papierov vedených v tomto portfóliu denominovaných v eurách.

Poznámka 6.3 – Rozdiely z precenenia podsúvahových nástrojov

Túto položku tvoria predovšetkým zmeny ocenenia devízových swapových a forwardových transakcií nevyrovnaných k 31. decembru 2023 (poznámka 20 „Devízové swapové a forwardové transakcie“). Tieto zmeny ocenenia dosiahli 552 mil. € (783 mil. € v roku 2022) a sú výsledkom prepočtu týchto transakcií na ich ekvivalent v eurách výmenným kurzom platným v súvahový deň, v porovnaní s eurovými hodnotami vyplývajúcimi z prepočtu týchto transakcií priemernou cenou príslušnej cudzej meny v ten istý deň („Podsúvahové nástroje“ a „Zlato a aktíva a pasíva v cudzej mene“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“).

Poznámka 6.4 – Časové rozlíšenie a náklady budúcich období

Túto položku tvorili nasledujúce zložky:

K 31. decembru 2023 boli súčasťou tejto položky aj časovo rozlíšené úrokové pohľadávky voči národným centrálnym bankám krajín eurozóny zo zostatkov v systéme TARGET za december 2023 (poznámka 12.2 „Ostatné záväzky v rámci Eurosystému (čisté)“) a časovo rozlíšené úrokové pohľadávky voči národným centrálnym bankám krajín eurozóny za posledný štvrťrok 2023 z pohľadávok ECB z prideľovania eurových bankoviek v rámci Eurosystému (poznámka 5.1 „Pohľadávky súvisiace s prideľovaním eurových bankoviek v rámci Eurosystému“). Tieto záväzky boli uhradené v januári 2024.

Zahŕňala aj časovo rozlíšené úroky z cenných papierov s kupónom vrátane splatných úrokov zaplatených pri nadobudnutí (poznámka 2.2 „Zostatky v bankách, investície do cenných papierov, zahraničné úvery a ostatné zahraničné aktíva, a pohľadávky voči rezidentom eurozóny v cudzej mene“, poznámka 4 „Cenné papiere rezidentov eurozóny v eurách“ a poznámka 6.2 „Ostatné finančné aktíva“).

Časovo rozlíšené výnosy súvisiace s úlohami dohľadu zodpovedajú poplatkom za dohľad účtovaným za poplatkové obdobie 2023, ktoré sa vyberú v roku 2024 (poznámka 26 „Čisté výnosy/náklady na poplatky a provízie“).^[42]

Zvyšok tejto položky tvoria najmä i) časovo rozlíšené úrokové výnosy z ostatných finančných nástrojov, ii) časovo rozlíšené výnosy z projektov a služieb ESCB v prevádzke (poznámka 28 „Ostatné výnosy“) a iii) rôzne zálohové platby.

Poznámka 6.5 – Ostatné

K 31. decembru 2023 táto položka predstavovala 88 mil. € (438 mil. € v roku 2022). Zahŕňala rôzne zostatky vo výške 60 mil. € (90 mil. € v roku 2022), ktoré tvorili najmä pohľadávky súvisiace s projektmi a službami ESCB v prevádzke (poznámka 28 „Ostatné výnosy“) a zostatky spojené s vrátením dane z pridanej hodnoty.

Jej súčasťou boli aj zostatky vo výške 28 mil. € (349 mil. € v roku 2022) súvisiace s devízovými swapovými a forwardovými transakciami nevyrovnanými k 31. decembru 2023 (poznámka 20 „Devízové swapové a forwardové transakcie“). Tieto zostatky vyplynuli z prepočtu týchto transakcií na ich ekvivalent v eurách na základe priemernej ceny príslušnej meny platnej v súvahový deň v porovnaní s eurovými hodnotami, v ktorých boli tieto transakcie pôvodne zaúčtované („Podsúvahové nástroje“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“).

Poznámka 7 – Bankovky v obehu

Táto položka pozostáva z podielu ECB (8 %) na celkovom objeme eurových bankoviek v obehu („Bankovky v obehu“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“) a k 31. decembru 2023 dosahovala 125 378 mil. € (125 763 mil. € v roku 2022).

Poznámka 8 – Ostatné záväzky voči úverovým inštitúciám eurozóny v eurách

Centrálne banky Eurosystému môžu pri pôžičkách cenných papierov v rámci programu PSPP a PEPP (v prípade verejného sektora) akceptovať hotovostný kolaterál bez potreby jeho reinvestovania. Tieto operácie v prípade ECB vykonáva špecializovaná inštitúcia.

K 31. decembru 2023 predstavovala nesplatená hodnota takýchto hotovostne zabezpečených pôžičiek cenných papierov poskytnutých úverovým inštitúciám v eurozóne 4 699 mil. € (17 734 mil. € v roku 2022). Prijatý hotovostný kolaterál bol prevedený na účty systému TARGET. Keďže tieto hotovostné prostriedky zostali ku koncu roka neinvestované, tieto transakcie boli vykázané v súvahe („Reverzné transakcie“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“).^[43]

Poznámka 9 – Záväzky voči ostatným rezidentom eurozóny v eurách

Poznámka 9.1 – Verejná správa

K 31. decembru 2023 táto položka predstavovala 143 mil. € (48 520 mil. € v roku 2022) a zahŕňala vklady Európskeho nástroja finančnej stability (European Financial Stability Facility – EFSF) a Európskeho mechanizmu pre stabilitu (European Stability Mechanism – ESM). V súlade s článkom 21 Štatútu ESCB môže ECB pôsobiť ako finančný zástupca pre inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry Únie, ústredné vlády, iné úrady štátnej, regionálnej a miestnej správy, iné verejnoprávne orgány a verejné podniky členských štátov.

Poznámka 9.2 – Ostatné záväzky

Táto položka sa skladá zo zostatkov pridružených systémov eurozóny^[44] pripojených k systému TARGET prostredníctvom komponentu TARGET-ECB, ktoré k 31. decembru 2023 predstavovali 20 479 mil. € (15 343 mil. € v roku 2022).

Poznámka 10 – Záväzky voči nerezidentom eurozóny v eurách

Túto položku tvorili nasledujúce zložky:

K 31. decembru 2023 boli najväčšou zložkou tejto položky vklady prijaté ECB v úlohe finančného zástupcu Európskej komisie súvisiace so správou prijímaných a poskytovaných úverov EÚ (poznámka 21 „Správa operácií prijímania a poskytovania úverov“).

Súčasťou tejto položky boli aj zostatky z nevyrovnaných pôžičiek cenných papierov nadobudnutých v rámci programu PSPP a PEPP poskytnutých úverovým inštitúciám mimo eurozóny, pri ktorých bol prijatý hotovostný kolaterál prevedený na účty v systéme TARGET (poznámka 8 „Ostatné záväzky voči úverovým inštitúciám eurozóny v eurách“).

Obsahovala aj zostatky v systéme TARGET pozostávajúce zo zostatkov národných centrálnych bánk krajín nepatriacich do eurozóny v systéme TARGET voči ECB (časť „Zostatky v rámci ESCB/zostatky v rámci Eurosystému“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“) a pridružených systémov krajín nepatriacich do eurozóny pripojených k systému TARGET prostredníctvom komponentu TARGET-ECB. Pokles týchto zostatkov v roku 2023 zodpovedá nižším zostatkom pridružených systémov z krajín mimo eurozóny.

Zvyšok tejto položky tvorí zostatok vyplývajúci zo stálej vzájomnej menovej dohody s Federálnym rezervným systémom. Federálna rezervná banka v New Yorku v rámci tejto dohody poskytuje ECB prostriedky v amerických dolároch prostredníctvom swapových transakcií s cieľom sprístupniť krátkodobé dolárové zdroje protistranám Eurosystému. ECB zároveň uskutočňuje priebežné swapové transakcie s národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny, ktoré takto získané zdroje využívajú na operácie na dodanie likvidity v amerických dolároch s protistranami Eurosystému formou reverzných transakcií. Priebežné swapové transakcie vedú k vzniku zostatkov v rámci Eurosystému medzi ECB a národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny. Swapové transakcie s Federálnou rezervnou bankou v New Yorku a národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny tiež vedú k vzniku forwardových pohľadávok a záväzkov, ktoré sa evidujú na podsúvahových účtoch (poznámka 20 „Devízové swapové a forwardové transakcie“).

Poznámka 11 – Záväzky voči nerezidentom eurozóny v cudzej mene

Poznámka 11.1 – Vklady, zostatky a ostatné záväzky

K 31. decembru 2023 táto položka pozostávala z devízového záväzku voči nerezidentovi eurozóny vo výške 24 mil. € (v roku 2022 bola nulová), ktorá vznikla v spojitosti so správou devízových rezerv ECB.

Poznámka 12 – Záväzky v rámci Eurosystému

Poznámka 12.1 – Záväzky z prevodu devízových rezerv

Túto položku tvoria záväzky voči národným centrálnym bankám krajín eurozóny v dôsledku prevodu devízových rezerv do ECB pri vstupe týchto krajín do Eurosystému. Podľa článku 30.2 Štatútu ESCB sa tieto príspevky stanovujú v pomere k podielom národných centrálnych bánk na upísanom základnom imaní ECB. Prevod devízových rezerv Hrvatska narodna banka po prijatí jednotnej meny v Chorvátsku viedol k nárastu týchto záväzkov.

Pohľadávka Hrvatska narodna banka bola stanovená vo výške 327 mil. €, pri ktorej jej pomer k celkovým pohľadávkam pripísaným ostatným národným centrálnym bankám krajín eurozóny zodpovedá pomeru podielu Hrvatska narodna banka v kľúči na upisovanie základného imania ECB k celkovému podielu ostatných národných centrálnych bánk krajín eurozóny v tomto kľúči. Rozdiel medzi touto pohľadávkou a hodnotou prevedených aktív (poznámka 1 „Zlato a pohľadávky v zlate“ a poznámka 2.2 „Zostatky v bankách, investície do cenných papierov, zahraničné úvery a ostatné zahraničné aktíva; a pohľadávky voči rezidentom eurozóny v cudzej mene“) v súlade s článkom 48.2 Štatútu ESCB predstavuje časť príspevku Hrvatska narodna banka do rezervných fondov a rezerv ECB k 31. decembru 2022 (poznámka 14 „Rezervy“ a poznámka 15 „Účty precenenia“).

Tieto záväzky sú úročené denne aktuálnou hraničnou úrokovou sadzbou tendrov hlavných refinančných operácií Eurosystému upravenou tak, aby zohľadňovala nulovú návratnosť zložky zlata (poznámka 23.3 „Úročenie pohľadávok národných centrálnych bánk z prevedených devízových rezerv“).

Poznámka 12.2 – Ostatné záväzky v rámci Eurosystému (čisté)

V roku 2023 túto položku tvorili najmä zostatky národných centrálnych bánk krajín eurozóny voči ECB v rámci systému TARGET (časť „Zostatky v rámci ESCB/zostatky v rámci Eurosystému" v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“).

Nárast čistého záväzku v systéme TARGET možno pripísať najmä záporným hotovostným tokom v dôsledku i) nižších vkladov ESM a EFSF (poznámka 9.1 „Verejná správa“), ii) nižších zostatkov pridružených systémov mimo eurozóny pripojených k systému TARGET prostredníctvom komponentu TARGET-ECB (poznámka 10 „Záväzky voči nerezidentom eurozóny v eurách“) a iii) poklesu objemu hotovostného kolaterálu prijatého za pôžičky z programu PSPP a cenných papierov verejného sektora v rámci programu PEPP (poznámka 8 „Ostatné záväzky voči úverovým inštitúciám eurozóny v eurách“ a poznámka 10 „Záväzky voči nerezidentom eurozóny v eurách“). Vplyv týchto faktorov bol čiastočne vyrovnaný čistými hotovostnými výnosmi v dôsledku splácania cenných papierov v rámci programov APP a PEPP, ktoré boli vyrovnávané prostredníctvom účtov v systéme TARGET (poznámka 4 „Cenné papiere rezidentov eurozóny v eurách“).

Pozície národných centrálnych bánk krajín eurozóny voči ECB v systéme TARGET, s výnimkou zostatkov vyplývajúcich z priebežných swapových transakcií v spojitosti s operáciami na dodanie likvidity v amerických dolároch, sa úročia denne aktuálnou úrokovou sadzbou tendrov hlavných refinančných operácií Eurosystému.

Ostatné záväzky v rámci Eurosystému tvorili najmä vklady prijaté ECB v úlohe finančného zástupcu Európskej komisie súvisiace so správou prijímaných a poskytovaných úverov EÚ (poznámka 21 „Správa operácií prijímania a poskytovania úverov“).

Poznámka 13 – Ostatné záväzky

Poznámka 13.1 – Rozdiely z precenenia podsúvahových nástrojov

Túto položku tvoria predovšetkým zmeny ocenenia devízových swapových a forwardových transakcií nevyrovnaných k 31. decembru 2023 (poznámka 20 „Devízové swapové a forwardové transakcie“). Tieto zmeny ocenenia dosiahli 68 mil. € (430 mil. € v roku 2022) a sú výsledkom prepočtu týchto transakcií na ich ekvivalent v eurách výmenným kurzom platným v súvahový deň, v porovnaní s eurovými hodnotami vyplývajúcimi z prepočtu týchto transakcií priemernou cenou príslušnej cudzej meny v ten istý deň („Podsúvahové nástroje“ a „Zlato a aktíva a pasíva v cudzej mene“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“).

Poznámka 13.2 – Časové rozlíšenie a príjmy budúcich období

Túto položku tvorili nasledujúce zložky:

K 31. decembru 2023 túto položku tvorili časovo rozlíšené úrokové záväzky zo zostatkov v systéme TARGET voči národným centrálnym bankám za december 2023 (poznámka 10 „Záväzky voči nerezidentom eurozóny v eurách“ a poznámka 12.2 „Ostatné záväzky v rámci Eurosystému (čisté)“) a časovo rozlíšené úrokové záväzky voči národným centrálnym bankám krajín eurozóny za rok 2023 z ich pohľadávok z devízových rezerv prevedených do ECB (poznámka 12.1 „Záväzky z prevodu devízových rezerv“). Tieto záväzky boli uhradené v januári 2024.

Túto položku tvorili aj časovo rozlíšené úrokové záväzky z vkladov prijatých ECB v úlohe finančného zástupcu (poznámka 9.1 „Verejná správa“, poznámka 10 „Záväzky voči nerezidentom eurozóny v eurách“ a poznámka 12.2 „Ostatné záväzky v rámci Eurosystému (čisté)“).

Jej zvyšok tvorili predovšetkým i) časové rozlíšené úrokové záväzky zo zostatkov pridružených systémov eurozóny pripojených k systému TARGET prostredníctvom komponentu TARGET-ECB (poznámka 9.2 „Ostatné pasíva“), ii) rôzne položky časového rozlíšenia a odložené výnosy, a iii) časovo rozlíšené úrokové záväzky z hotovostného kolaterálu prijatého v rámci pôžičiek cenných papierov ECB (poznámka 8 „Ostatné záväzky voči úverovým inštitúciám eurozóny v eurách“ a poznámka 10 „Záväzky voči nerezidentom eurozóny v eurách“).

Poznámka 13.3 – Ostatné

K 31. decembru 2023 táto položka dosahovala 1 401 mil. € (1 562 mil. € v roku 2022). Jej súčasťou boli zostatky vo výške 635 mil. € (974 mil. € v roku 2022) súvisiace s devízovými swapovými a forwardovými transakciami nevyrovnanými k 31. decembru 2023 (poznámka 20 „Devízové swapové a forwardové transakcie“). Tieto zostatky vyplynuli z prepočtu týchto transakcií na ich ekvivalent v eurách na základe priemernej ceny príslušnej meny platnej v súvahový deň v porovnaní s eurovými hodnotami, v ktorých boli tieto transakcie pôvodne zaúčtované („Podsúvahové nástroje“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“).

Táto položka zahŕňa aj záväzok z nájmu vo výške 117 mil. € (141 mil. € v roku 2022) („Nájom“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“).

Zahŕňa tiež čistý záväzok ECB zo stanovených dávok v súvislosti s dávkami po skončení pracovného pomeru a ostatnými dlhodobými dávkami zamestnancov^[45] a členov Výkonnej rady a členov Rady pre dohľad, ktorí sú zamestnancami ECB. Zahrnuté sú aj dávky vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru zamestnancov ECB.

Dávky ECB po skončení pracovného pomeru, ostatné dlhodobé dávky a dávky vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru

Súvaha
V súvislosti s dávkami po skončení pracovného pomeru, ostatnými dlhodobými zamestnaneckými dávkami a dávkami vyplývajúcimi z ukončenia pracovného pomeru zamestnancov^[46] boli v súvahe v položke „Ostatné“ (záväzky) vykázané tieto sumy:

V roku 2023 súčasná hodnota záväzku zo stanovených dávok voči zamestnancom vo výške 2 458 mil. € (1 947 mil. € v roku 2022) zahŕňala nefinancované dávky vo výške 278 mil. € (233 mil. € v roku 2022) súvisiace s nedôchodkovými dávkami po skončení pracovného pomeru a ostatnými dlhodobými dávkami. Súčasná hodnota záväzku zo stanovených dávok voči členom Výkonnej rady a členom Rady pre dohľad vo výške 35 mil. € (31 mil. € v roku 2022) sa vzťahuje výlučne na nefinancované opatrenia zabezpečujúce dávky po skončení pracovného pomeru a ostatné dlhodobé dávky.

Precenenia čistého záväzku ECB zo stanovených dávok po skončení pracovného pomeru sú v súvahe vykázané na strane pasív pod položkou „Účty precenenia“. V roku 2023 dosiahli zisky z precenenia v rámci tejto položky 238 mil. € (369 mil. € v roku 2022) (poznámka 15 „Účty precenenia“).

Zmeny záväzku zo stanovených dávok, aktív programu a výsledkov precenenia
Zmeny súčasnej hodnoty záväzku zo stanovených dávok:

Celkové straty z precenenia vo výške 331 mil. € zo záväzku zo stanovených dávok v roku 2023 boli spôsobené predovšetkým znížením diskontnej sadzby použitej pri poistno-matematickom ocenení z 3,9 % v roku 2022 na 3,4 % v roku 2023.

Zmeny reálnej hodnoty aktív programu v rámci piliera so stanovenými dávkami v prípade zamestnancov:

Zisky z precenenia aktív programu v roku 2023 odzrkadľovali skutočnosť, že skutočný výnos na jednotky fondov bol vyšší než predpokladané úrokové výnosy z aktív programu na základe predpokladanej diskontnej sadzby 3,9 %.

Zmeny výsledkov precenenia:

Výkaz ziskov a strát
Vo výkaze ziskov a strát boli vykázané tieto sumy:

Sumy vykázané vo výkaze ziskov a strát pre náklady súčasnej služby, úrokové náklady zo záväzku a úrokové výnosy z aktív programu sa odhadujú na základe sadzieb uplatňovaných v predchádzajúcom roku. Diskontná sadzba použitá na poistno-matematické ocenenie sa zvýšila z 1,3 % v roku 2021 na 3,9 % v roku 2022, čo v roku 2023 viedlo k i) nižším nákladom súčasnej služby, ii) vyšším úrokovým nákladom zo záväzku a iii) vyšším úrokovým výnosom z aktív programu.

Precenenia v súvislosti s ostatnými dlhodobými dávkami a dávkami vyplývajúcimi z ukončenia pracovného pomeru sa vykazujú vo výkaze ziskov a strát bežného roka, pričom odrážajú príslušné sadzby použité pri preceňovaní. Nižšia diskontná sadzba na úrovni 3,4 % použitá pri poistno-matematickom oceňovaní na konci roka 2023 preto viedla k strate z precenenia, ktorá sa vykázala v tomto roku.

Základné predpoklady
Pri tvorbe ocenení uvedených v tejto poznámke nezávislí poistní matematici vychádzali z predpokladov schválených Výkonnou radou na účely účtovania a vykazovania. Pri výpočte záväzkov z dávok po skončení pracovného pomeru a iných dlhodobých dávok boli použité tieto hlavné predpoklady:

Poznámka 14 – Rezervy

K 31. decembru 2023 táto položka zahŕňala aj administratívne rezervy vo výške 67 mil. € (69 mil. € v roku 2022). Na konci roka 2022 táto položka zahŕňala aj rezervu na krytie finančných rizík vo výške 6 566 mil. €. Pri zavedení jednotnej meny v Chorvátsku Hrvatska narodna banka s účinnosťou od 1. januára 2023 prispela k tejto rezerve sumou 53 mil. €^[47], čím sa jej objem zvýšil na 6 620 mil. €.

Výška a priebežná potreba rezervy na krytie finančných rizík sa každoročne prehodnocuje podľa toho, ako ECB hodnotí svoju vystavenosť týmto rizikám, ako aj so zreteľom na viaceré ďalšie faktory. Výška rezervy, spolu s prostriedkami vedenými vo všeobecnom rezervnom fonde, nesmie prekročiť hodnotu základného imania ECB splateného národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny. Táto rezerva je určená na vyrovnanie strát v dôsledku vystavenosti finančným rizikám v rozsahu, ktorý Rada guvernérov považuje za potrebný. Na konci roka 2023 bola táto rezerva v plnej výške použitá na krytie strát vyplývajúcich z expozícií voči finančným rizikám, čím sa strata ECB za daný rok znížila na 1 266 mil. €. Straty vznikli najmä v dôsledku zvýšenia úrokovej sadzby Eurosystému v tendroch hlavných refinančných operácií, čo viedlo k významným úrokovým nákladom vyplývajúcim z čistého záväzku ECB v rámci systému TARGET (poznámka 23.4 „Ostatné úrokové výnosy; a Ostatné úrokové náklady“).

V dôsledku vyčerpania rezervy na krytie finančných rizík bola jej veľkosť k 31. decembru 2023 nulová. Rada guvernérov sa môže v rámci každoročného hodnotenia rozhodnúť, že túto rezervu doplní, keď ECB dosiahne zisk.

Poznámka 15 – Účty precenenia

Táto položka pozostáva najmä zo zostatkov z precenenia vyplývajúcich z nerealizovaných ziskov z aktív a pasív a podsúvahových nástrojov („Účtovanie výnosov“, „Zlato a aktíva a pasíva v cudzej mene“, „Cenné papiere“ a „Podsúvahové nástroje“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“). Zahŕňa aj precenenia čistého záväzku ECB zo stanovených dávok v súvislosti s dávkami vyplácanými po skončení pracovného pomeru („Dávky ECB po skončení pracovného pomeru, ostatné dlhodobé dávky a dávky vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“ a poznámka 13.3 „Ostatné“).

Účty precenenia sa v roku 2023 zvýšili najmä v dôsledku zvýšenia trhovej ceny zlata v eurách. Okrem toho pri zavedení jednotnej meny v Chorvátsku Hrvatska narodna banka s účinnosťou od 1. januára 2023 k týmto zostatkom prispela sumou 296 mil. €. Tento nárast bol čiastočne neutralizovaný poklesom objemu účtov precenenia cudzej meny najmä v dôsledku oslabenia amerického dolára a japonského jenu voči euru.

Na koncoročné precenenie boli použité tieto výmenné kurzy:

Poznámka 16 – Základné imanie a rezervy

Poznámka 16.1 – Základné imanie

Upísané základné imanie ECB predstavuje 10 825 mil. €.

1. januára 2023 Chorvátsko zaviedlo jednotnú menu. V súlade s článkom 48.1 Štatútu ESCB Hrvatska narodna banka k 1. januáru 2023 splatila 69 mil. €^[48], čo predstavuje zvyšnú časť jej upísaného podielu na základnom imaní ECB. V dôsledku toho sa celkové splatené základné imanie ECB zvýšilo z 8 880 mil. € k 31. decembru 2022 na 8 948 mil. € k 1. januáru 2023, ako je uvedené v tabuľke.

Národné centrálne banky krajín eurozóny plne splatili svoj podiel na upísanom základnom imaní.

Národné centrálne banky členských štátov EÚ nepatriacich do eurozóny musia splatiť 3,75 % z ich podielu na upísanom základnom imaní ECB ako príspevok na krytie prevádzkových nákladov ECB. Národné centrálne banky krajín nepatriacich do eurozóny nemajú nárok na podiel na rozdeliteľnom zisku ECB a nenesú zodpovednosť za vyrovnanie prípadných strát ECB.

2.5 Podsúvahové nástroje

Poznámka 17 – Programy požičiavania cenných papierov

V rámci správy vlastných zdrojov ECB uzavrela dohodu o programe požičiavania cenných papierov, na základe ktorej v mene ECB poskytuje pôžičky cenných papierov špecializovaná inštitúcia.

V súlade s rozhodnutiami Rady guvernérov ECB okrem toho poskytuje pôžičky cenných papierov držaných na účely menovej politiky.^[49]

Pokiaľ tieto pôžičky cenných papierov nie sú realizované s uplatnením hotovostného kolaterálu, ktorý ku koncu roka zostáva neinvestovaný, zaznamenajú sa v podsúvahových účtoch.^[50] K 31. decembru 2023 dosahovali nevyrovnané pôžičky cenných papierov 32 791 mil. € (11 569 mil. € v roku 2022). Z tejto sumy sa 26 577 mil. € (6 637 mil. € v roku 2022) vzťahovalo na poskytnuté pôžičky cenných papierov držaných na účely menovej politiky.

Poznámka 18 – Úrokové futures

Nevyrovnané transakcie, vykázané v koncoročných výmenných kurzoch:

Tieto transakcie sa uskutočnili v rámci správy devízových rezerv ECB.

Poznámka 19 – Forwardové transakcie s cennými papiermi

Nevyrovnané transakcie, vykázané v koncoročných výmenných kurzoch:

Tieto transakcie sa uskutočnili v rámci správy devízových rezerv ECB.

Poznámka 20 – Devízové swapové a forwardové transakcie

Správa devízových rezerv
Devízové swapové a forwardové transakcie sa uskutočňovali v rámci správy devízových rezerv ECB. Nevyrovnané pohľadávky a záväzky vyplývajúce z týchto transakcií, vykázané v koncoročných výmenných kurzoch:

Swapové dohody na dodanie likvidity
ECB je súčasťou siete swapových liniek centrálnych bánk a má uzavreté recipročné swapové dohody s Bank of Canada, Bank of England, Bank of Japan, Federálnym rezervným systémom a Swiss National Bank. Má tiež recipročnú swapovú linku s People‘s Bank of China. Tieto swapové dohody umožňujú poskytovať i) likviditu v ktorejkoľvek z príslušných mien uvedených centrálnych bánk bankám v eurozóne, alebo ii) likviditu v eurách finančným inštitúciám v jurisdikciách uvedených centrálnych bánk. Ďalšie swapové dohody na poskytovanie eurovej likvidity finančným inštitúciám v príslušných jurisdikciách má ECB uzavreté s Danmarks Nationalbank, Narodowy Bank Polski a Sveriges Riksbank. Uvedené dohody sú zamerané na riešenie možných potrieb likvidity s cieľom zabrániť potenciálnemu narušeniu fungovania trhu, a tým minimalizovať riziko šírenia nepriaznivých účinkov na finančné trhy a ekonomiky eurozóny.^[51]

Pohľadávky a záväzky denominované v amerických dolároch s dátumom vyrovnania v roku 2024 vznikli v súvislosti s poskytovaním likvidity v amerických dolároch protistranám Eurosystému (poznámka 10 „Záväzky voči nerezidentom eurozóny v eurách“).

Poznámka 21 – Správa prijímaných a poskytovaných úverov

ECB bola aj v roku 2023 naďalej zodpovedná za správu účtov a spracovanie platieb súvisiacich s prijímaním a poskytovaním úverov EÚ v rámci strednodobej finančnej pomoci, Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu a dohody o úverovom mechanizme pre Grécko.

V reakcii na pandémiu COVID-19 EÚ poskytovala členským štátom úvery v rámci nástroja dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE). Dostupnosť tohto nástroja sa skončila 31. decembra 2022, príslušné emisie však pozostávali z dlhopisov so splatnosťou v rozpätí od 5 do 30 rokov. V roku 2023 tiež EÚ naďalej poskytovala finančné prostriedky vo forme nenávratnej finančnej podpory a úverovej podpory členským štátom v rámci programu Next Generation EU (NGEU), ktorý bol zavedený na podporu hospodárskeho oživenia v EÚ, ako aj ekologickej a digitálnej transformácie hospodárstva Únie. V roku 2023 poskytla EÚ aj podporu Ukrajine vo forme úverov prostredníctvom nového nástroja makrofinančnej pomoci (MFA+). V súvislosti so správou operácií v rámci oboch uvedených nástrojov poskytovala ECB Európskej komisii podporu.

ECB v roku 2023 spracúvala platby súvisiace so všetkými uvedenými operáciami.

Poznámka 22 – Podmienené záväzky z prebiehajúcich súdnych konaní

Voči ECB boli podané žaloby týkajúce sa výkonu jej funkcií dohľadu nad Banca Carige S.p.A. (Banca Carige). V rámci jednej z týchto žalôb sa akcionári Banca Carige domáhajú od ECB finančnej náhrady škody, ktorá údajne vznikla v dôsledku rôznych krokov ECB pri výkone jej funkcií dohľadu vo vzťahu k Banca Carige, ktoré spočívali tak v údajnej nečinnosti, ako aj v škodlivom konaní. V tomto prípade bude okrem iného zohľadnený konečný výsledok iných súvisiacich prípadov. V jednom z nich Všeobecný súd EÚ vo svojom rozsudku z 12. októbra 2022 konštatoval, že rozhodnutie ECB o nariadení dočasnej správy spoločnosti Banca Carige nie je podľa talianskeho práva vhodne právne podložené. Všeobecný súd preto anuloval rozhodnutie ECB o nariadení dočasnej správy spoločnosti Banca Carige, ako aj prvé predĺženie trvania dočasnej správy v roku 2019. ECB sa však proti rozsudku Všeobecného súdu odvolala na Súdny dvor EÚ, ktorý ho môže zrušiť. Okrem toho sú v súčasnosti napadnuté ďalšie dve rozhodnutia ECB o predĺžení dočasnej správy v rámci žaloby o anulovanie, ktorá ešte stále prebieha.

2.6 Poznámky k výkazu ziskov a strát

Poznámka 23 – Čisté úrokové výnosy

Poznámka 23.1 – Úrokové výnosy z devízových rezerv

Táto položka zahŕňa úrokové výnosy z čistých devízových rezerv ECB po odpočítaní úrokových nákladov.

Čisté úrokové výnosy/náklady podľa druhu nástroja:

Čisté úrokové výnosy/náklady podľa cudzej meny:

Poznámka 23.2 – Úrokové výnosy z prideľovania eurových bankoviek v rámci Eurosystému

Táto položka pozostáva z úrokových výnosov z podielu ECB vo výške 8 % na celkovom objeme eurových bankoviek v obehu („Bankovky v obehu“ v časti 2.3 „Účtovné pravidlá“ a poznámka 5.1 „Pohľadávky súvisiace s prideľovaním eurových bankoviek v rámci Eurosystému“). Úrokové výnosy v roku 2023 dosiahli 4 817 mil. € (736 mil. € v roku 2022). Nárast týchto výnosov bol dôsledkom vyššej priemernej sadzby hlavných refinančných operácií v roku 2023 v porovnaní s predchádzajúcim rokom (3,8 % v roku 2023 v porovnaní s 0,6 % v roku 2022).

Poznámka 23.3 – Úročenie pohľadávok NCB z prevedených devízových rezerv

Túto položku tvorí úročenie pohľadávok národných centrálnych bánk krajín eurozóny z devízových rezerv prevedených do ECB (poznámka 12.1 „Záväzky z prevodu devízových rezerv“). Úrokové výnosy v roku 2023 dosiahli 1 335 mil. € (201 mil. € v roku 2022). Zvýšenie tohto úročenia bolo spôsobené vyššou priemernou sadzbou hlavných refinančných operácií v roku 2023 v porovnaní s predchádzajúcim rokom (3,8 % v roku 2023 v porovnaní s 0,6 % v roku 2022).

Poznámka 23.4 – Ostatné úrokové výnosy a ostatné úrokové náklady

Ostatné úrokové výnosy a ostatné úrokové náklady:

Poznámka 24 – Realizované zisky/straty z finančných operácií

Realizované zisky/straty z finančných operácií:

Čisté realizované cenové straty zahŕňajú realizované zisky a straty z cenných papierov a úrokových futures. Čisté realizované cenové straty v roku 2023 súviseli najmä s účtovaním amortizácie prémií a diskontov v súvislosti so splácaním cenných papierov držaných v rámci programu ABSPP.^[52]

Realizované zisky a straty z finančných operácií podľa meny a štvrťroka:

Poznámka 25 – Zníženie hodnoty finančných aktív a pozícií

Zníženie hodnoty finančných aktív a pozícií:

Trhová hodnota viacerých cenných papierov v dolárovom portfóliu a portfóliu vlastných zdrojov v roku 2023 ďalej klesala popri raste zodpovedajúcich výnosov. Výsledkom boli koncoročné nerealizované cenové straty. V roku 2022 boli tieto straty podstatne vyššie, keďže vzhľadom na výrazný nárast príslušných výnosov došlo na konci roka k podstatnému zníženiu trhovej hodnoty väčšiny cenných papierov v týchto portfóliách.

Poznámka 26 – Čisté výnosy/náklady z poplatkov a provízií

Výnosy v rámci tejto položky predstavovali predovšetkým poplatky za dohľad. Výdavky zahŕňajú najmä poplatky za úschovu.

Príjmy a náklady súvisiace s výkonom úloh dohľadu
Príjmy súvisiace s bankovým dohľadom zahŕňajú najmä príjmy z poplatkov za dohľad. ECB účtuje dohliadaným subjektom ročné poplatky na pokrytie nákladov spojených s výkonom jej úloh v oblasti dohľadu. Na základe skutočných ročných nákladov ECB na výkon úloh spojených s bankovým dohľadom príjmy z poplatkov za dohľad za rok 2023 predstavovali 654 mil. € (594 mil. € v roku 2022).

Výška účtovaných poplatkov za dohľad sa určuje na základe skutočných ročných výdavkov upravených o preplatky/nedoplatky jednotlivých bánk za predchádzajúce poplatkové obdobia a iné úpravy vrátane uhradených úrokov z omeškania.^[53] Po zohľadnení úpravy vyplývajúcej z prijatých úrokov z omeškania, ako aj čistých preplatkov vrátených jednotlivým bankám za predchádzajúce poplatkové obdobia, ročné poplatky za dohľad účtované dohliadaným subjektom za poplatkové obdobie 2023 takmer zodpovedajú skutočným ročným nákladom vo výške 654 mil. €^[54] (poznámka 7.4 „Časové rozlíšenie a náklady budúcich období“). Poplatky za dohľad sa budú jednotlivým bankám fakturovať v druhom štvrťroku 2024.^[55]

ECB má tiež v prípade neplnenia záväzkov vyplývajúcich z bankových predpisov EÚ o prudenciálnych požiadavkách (vrátane rozhodnutí dohľadu ECB) právomoc ukladať dohliadaným subjektom administratívne sankcie. Súvisiace príjmy sa pri výpočte ročných poplatkov za dohľad neberú do úvahy, rovnako ani vrátenia takýchto sankcií v prípade zmeny alebo zrušenia predchádzajúcich sankčných rozhodnutí. Namiesto toho sa súvisiace sumy vykazujú vo výkaze ziskov a strát ECB. V roku 2023 dosiahol príjem zo sankcií uložených dohliadaným subjektom 18 mil. € (12 mil. € v roku 2022).

Výnosy ECB súvisiace s výkonom úloh dohľadu:

Náklady spojené s bankovým dohľadom súvisia s výkonom priameho dohľadu nad významnými subjektmi, monitorovaním dohľadu nad menej významnými subjektmi a plnením horizontálnych úloh a špecializovaných služieb. Tvoria ich priame náklady funkcie dohľadu ECB a príslušné náklady podporných útvarov potrebných na plnenie úloh ECB v oblasti dohľadu, ktoré poskytujú služby súvisiace s prevádzkou priestorov, ľudskými zdrojmi, informačnými technológiami (IT), právnym poradenstvom, auditom a administratívou, komunikáciou a prekladmi, ako aj ďalšími činnosťami.

Skutočné náklady súvisiace s úlohami ECB v oblasti dohľadu, kryté ročnými poplatkami za dohľad za rok 2023, dosiahli 654 mil. € (594 mil. € v roku 2022). Celkové zvýšenie bolo spôsobené vyššími personálnymi nákladmi v roku 2023. V predchádzajúcom roku boli personálne náklady znížené o poistno-matematické zisky zohľadnené v súvislosti s ostatnými dlhodobými dávkami v dôsledku výrazne vyššej diskontnej sadzby použitej pri poistno-matematickom ocenení na konci roka 2022^[56]. Okrem toho v roku 2023 vyšší priemerný počet zamestnancov bankového dohľadu ECB, ako aj platové úpravy viedli k nárastu personálnych nákladov. K celkovému nárastu nákladov spojených s výkonom úloh dohľadu popri vyšších personálnych nákladoch prispela aj normalizácia činnosti bankového dohľadu po skončení pandémie.

Poznámka 27 – Výnosy z akcií a podielových účastí

V tejto položke sú vykázané dividendy z akcií ECB v Banke pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) vo výške 1 mil. € (1 mil. € v roku 2022) (poznámka 7.2 „Ostatné finančné aktíva“).

Poznámka 28 – Ostatné výnosy

Rôzne ostatné výnosy v priebehu roka 2023 dosiahli 72 mil. € (61 mil. € v roku 2022) a pochádzali najmä z príspevkov národných centrálnych bánk krajín eurozóny na krytie nákladov ECB súvisiacich s projektmi a službami ESCB.

Poznámka 29 – Personálne náklady

Personálne náklady:

Priemerný počet zamestnancov vyjadrený ako ekvivalent počtu zamestnancov na plný úväzok^[57] predstavoval 4 222 (4 136 v roku 2022), z toho 380 v riadiacich funkciách (373 v roku 2022).

Nárast platov a príspevkov bol dôsledkom vyššieho priemerného počtu zamestnancov ECB, predovšetkým v rámci bankového dohľadu, ako aj dôsledkom úpravy platov. Tento nárast bol čiastočne kompenzovaný nižšími nákladmi spojenými s dávkami po skončení pracovného pomeru, najmä v dôsledku vyššej diskontnej sadzby použitej v poistno-matematickom ocenení na odvodenie nákladov súčasnej služby za rok 2023^[58] (poznámka 13.3 „Ostatné“).

Odmeňovanie členov Výkonnej rady a Rady pre dohľad
Členovia Výkonnej rady a členovia Rady pre dohľad zamestnaní v ECB poberajú základný plat a prídavky na bývanie. Prezident ECB má namiesto prídavku na bývanie k dispozícii rezidenciu. Členovia Výkonnej rady a predseda Rady pre dohľad dostávajú aj prídavok na reprezentáciu. Podľa podmienok zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky môžu mať členovia oboch rád v závislosti od svojho stavu nárok na príspevok na domácnosť, detské prídavky, školné a ďalšie prídavky. Plat podlieha zdaneniu v prospech EÚ, ako aj zrážkam odvodov na dôchodkové, zdravotné a úrazové poistenie a poistenie dlhodobej opatery. Prídavky sú nezdaniteľné a nezapočítavajú sa do nároku na dôchodok.

Členom Výkonnej rady a členom Rady pre dohľad zamestnaným v ECB (t. j. okrem zástupcov vnútroštátnych orgánov dohľadu) bol v roku 2023 vyplatený základný plat v nasledujúcej výške:^[59]

Celkový objem prídavkov vyplatených členom oboch rád a odvodov ECB na ich zdravotné a úrazové poistenie a poistenie dlhodobej opatery predstavoval 1 169 703 € (1 110 618 € v roku 2022).

Bývalým členom oboch rád sa po určitú dobu po odchode z funkcie vyplácajú prechodné platby. V roku 2023 tieto platby, súvisiace rodinné prídavky a odvody ECB na zdravotné a úrazové poistenie a poistenie dlhodobej opatery bývalých členov oboch rád predstavovali 365 864 € (742 892 € v roku 2022). Pokles týchto platieb bol spôsobený najmä menším počtom bývalých členov rád, ktorým boli vyplácané v roku 2023, v porovnaní s rokom 2022.

Dôchodkové platby, dávky po skončení pracovného pomeru a odvody na zdravotné a úrazové poistenie a poistenie dlhodobej opatery vyplácané bývalým členom rád a ich závislým osobám dosiahli 2 670 313 € (1 095 737 € v roku 2022).^[60] V roku 2023 táto suma zahŕňala aj jednorazovú platbu bývalému členovi rady pri príležitosti jeho odchodu do dôchodku vyplatenú namiesto budúcich dôchodkových platieb.

Poznámka 30 – Administratívne náklady

Administratívne náklady:

Celkový nárast administratívnych nákladov v roku 2023 bol spôsobený najmä i) vyššími nákladmi na externú konzultačnú podporu v súvislosti s činnosťami údržby IT a projektmi Eurosystému („externé služby“), ii) návratom k plnej úrovni aktivity po pandémii, najmä v bankovom dohľade, a iii) vplyvom inflácie. Posledné dva faktory ovplyvnili rôzne náklady účtované v tejto položke.

Poznámka 31 – Služby súvisiace s výrobou bankoviek

V roku 2023 tieto náklady dosiahli 9 mil. € (rovnako ako v roku 2022). Tieto náklady sú spojené najmä s cezhraničnou prepravou eurových bankoviek medzi tlačiarňami bankoviek a národnými centrálnymi bankami, dodávkami nových bankoviek a presunom medzi národnými centrálnymi bankami s prebytočnými/nedostatočnými zásobami bankoviek. Tieto náklady nesie centrálne ECB.

2.7 Udalosti po súvahovom dni

Poznámka 32 – Päťročná úprava kľúča na upisovanie základného imania ECB

V súlade s článkom 29 Štatútu ESCB sa vážené podiely národných centrálnych bánk v kľúči na upisovanie základného imania ECB každých päť rokov upravujú.^[61] V poradí piata úprava tohto druhu od založenia ECB sa uskutočnila 1. januára 2024:

Vplyv na splatené základné imanie ECB
Z dôvodu celkového zníženia vážených podielov národných centrálnych bánk krajín eurozóny (s plne splatenými podielmi) na upísanom základnom imaní ECB vo výške 10 825 mil. € o 0,2200 percentuálneho bodu a ekvivalentnému zvýšeniu podielov národných centrálnych bánk krajín nepatriacich do eurozóny (ktoré splácajú len 3,75 % svojich upísaných podielov) sa splatené základné imanie ECB k 1. januáru 2024 znížilo o 23 mil. €.

Vplyv na pohľadávky národných centrálnych bánk zodpovedajúce devízovým rezervám prevedeným do ECB
Podľa článku 30.2 Štatútu ESCB sa príspevky národných centrálnych bánk v rámci prevodu devízových rezerv do ECB určujú v pomere k ich podielu na upísanom základnom imaní ECB. Vzhľadom na zníženie vážených podielov národných centrálnych bánk krajín eurozóny (ktoré do ECB previedli svoje devízové rezervy) na upísanom základnom imaní ECB boli pohľadávky zodpovedajúce tomuto prevodu tiež zodpovedajúcim spôsobom upravené. Táto úprava viedla k poklesu hodnoty pohľadávok k 1. januáru 2024 o 109 mil. €, ktoré boli národným centrálnym bankám krajín eurozóny vrátené.

2.8 Finančné výkazy za roky 2019 – 2023

2.8.1 Súvaha

2.8.2 Účet ziskov a strát

3 Správa nezávislého audítora

Prezidentke a Rade guvernérov
Európskej centrálnej banky
Frankfurt nad Mohanom

Správa k auditu finančných výkazov ECB za rok 2023

Stanovisko

Vykonali sme audit finančných výkazov Európskej centrálnej banky (ECB) za rok končiaci sa 31. decembra 2023 – zahrnutých v ročnej účtovnej závierke ECB – ktoré tvorí súvaha, výkaz ziskov a strát, prehľad hlavných účtovných pravidiel a ďalšie poznámky.

Priložené finančné výkazy podľa nášho názoru podávajú pravdivý a verný obraz finančnej situácie ECB k 31. decembru 2023 a výsledkov jej finančného hospodárenia za rok končiaci sa k uvedenému dátumu v súlade so zásadami určenými Radou guvernérov, ktoré sú stanovené v rozhodnutí ECB (EÚ) 2016/2247 z 3. novembra 2016 o ročnej účtovnej závierke ECB (ECB/2016/35), v znení neskorších zmien, vychádzajúcom z usmernenia ECB (EÚ) 2016/2249 z 3. novembra 2016 o právnom rámci pre účtovníctvo a finančné výkazníctvo v Európskom systéme centrálnych bánk (ECB/2016/34), v znení neskorších zmien.

Základ stanoviska

Audit sme vykonali v súlade s Medzinárodnými audítorskými štandardmi. Naše povinnosti podľa týchto štandardov sú podrobnejšie opísané v našej správe v časti Zodpovednosť audítora za audit finančných výkazov. Od ECB sme nezávislí v súlade s nemeckými etickými požiadavkami, ktoré sa vzťahujú na náš audit finančných výkazov a ktoré sú v súlade s Etickým kódexom pre účtovných odborníkov vydaným Radou pre medzinárodné etické štandardy (kódexom IESBA), a v súlade s týmito požiadavkami sme splnili aj naše ďalšie etické povinnosti. Sme presvedčení, že dôkazy získané v rámci vykonaného auditu sú dostatočným a primeraným základom na vyjadrenie nášho stanoviska.

Ostatné informácie

Za ostatné informácie zahrnuté v ročnej účtovnej závierke ECB je zodpovedná Výkonná rada ECB (Výkonná rada). Ostatné informácie tvoria všetky informácie uvedené v ročnej účtovnej závierke ECB s výnimkou finančných výkazov ECB a našej správy audítora.

Na ostatné informácie sa naše stanovisko k finančným výkazom nevzťahuje a nevyjadrujeme k nim žiadne závery.

V súvislosti s naším auditom finančných výkazov je našou zodpovednosťou prečítať si ostatné informácie a posúdiť, či tieto informácie nie sú vo významnom nesúlade s finančnými výkazmi alebo našimi poznatkami, ktoré sme získali počas auditu, alebo sa inak nezdajú byť významne nesprávne.

Zodpovednosť Výkonnej rady a osôb poverených riadením za finančné výkazy

Výkonná rada zodpovedá za zostavenie a vernú prezentáciu finančných výkazov v súlade so zásadami určenými Radou guvernérov, ktoré sú stanovené v rozhodnutí ECB (EÚ) 2016/2247 z 3. novembra 2016 o ročnej účtovnej závierke ECB (ECB/2016/35), v znení neskorších zmien, vychádzajúcom z usmernenia ECB (EÚ) 2016/2249 z 3. novembra 2016 o právnom rámci pre účtovníctvo a finančné výkazníctvo v Európskom systéme centrálnych bánk (ECB/2016/34), v znení neskorších zmien, a za takú úroveň internej kontroly, akú Výkonná rada považuje za potrebnú na zostavenie finančných výkazov bez významných – úmyselných či neúmyselných – nesprávností.

Pri zostavovaní finančných výkazov Výkonná rada zodpovedá za zhodnotenie schopnosti ECB zachovať kontinuitu činnosti, za zverejnenie, podľa potreby, skutočností súvisiacich s kontinuitou činnosti a za uplatňovanie účtovnej zásady kontinuity.

Osoby poverené riadením sú zodpovedné za monitorovanie procesu finančného vykazovania ECB.

Zodpovednosť audítora za audit finančných výkazov

Naším cieľom je získať primerané uistenie, že finančné výkazy ako celok neobsahujú významné – úmyselné či neúmyselné – nesprávnosti a vydať správu audítora, ktorá obsahuje naše stanovisko. Primerané uistenie predstavuje vysokú mieru uistenia, ktorá však nie je zárukou toho, že audit vykonaný v súlade s Medzinárodnými audítorskými štandardmi zistí všetky prípadné významné nesprávnosti. Nesprávnosti môžu vzniknúť úmyselne alebo neúmyselne v dôsledku chyby a za významné sa považujú vtedy, ak sa dá primerane očakávať, že by mohli jednotlivo či súhrnne ovplyvniť ekonomické rozhodnutia používateľov prijímané na základe týchto finančných výkazov.

V rámci plánovania a výkonu auditu v súlade s Medzinárodnými audítorskými štandardmi uplatňujeme odborný úsudok a zachovávame si profesionálny skepticizmus. Zároveň:

• Identifikujeme a posudzujeme riziká významných – úmyselných či neúmyselných – nesprávností vo finančných výkazoch, navrhujeme a vykonávame audítorské postupy na odstránenie týchto rizík a získavame audítorské dôkazy, ktoré poskytujú dostatočný a primeraný základ na vydanie nášho stanoviska. Riziko nezistenia úmyselnej významnej nesprávnosti v dôsledku podvodu je vyššie ako v prípade neúmyselnej významnej nesprávnosti v dôsledku chyby, keďže podvod môže zahŕňať kolúziu, falšovanie, zamlčanie skutočností, skresľovanie alebo obchádzanie systému internej kontroly.
• Oboznamujeme sa so systémom internej kontroly relevantným z pohľadu auditu s cieľom navrhnúť postupy auditu tak, aby boli primerané okolnostiam. Účelom tohto postupu však nie je vyjadrenie názoru na účinnosť systému internej kontroly ECB.
• Vyhodnocujeme vhodnosť použitých účtovných pravidiel a primeranosť účtovných odhadov a súvisiacich informácií poskytnutých manažmentom.
• Posudzujeme vhodnosť uplatňovania účtovnej zásady kontinuity vykazujúceho podniku zo strany manažmentu a na základe získaných audítorských dôkazov zvažujeme, či neexistuje významná neistota v súvislosti s udalosťami alebo okolnosťami, ktoré by mohli vyvolať závažnú pochybnosť o schopnosti ECB zachovať kontinuitu činnosti. Ak dospejeme k záveru, že existuje významná neistota, sme povinní v našej správe audítora upozorniť na súvisiace informácie zverejnené vo finančných výkazoch, alebo v prípade neadekvátnosti týchto informácií upraviť naše stanovisko. Naše závery vychádzajú z audítorských dôkazov získaných do dátumu našej správy audítora.
• Hodnotíme celkovú prezentáciu, štruktúru a obsah finančných výkazov vrátane zverejnených informácií a zvažujeme, či finančné výkazy predstavujú podkladové transakcie a udalosti spôsobom, ktorý zabezpečuje vernú prezentáciu.

S osobami poverenými riadením sme povinní komunikovať okrem iného o plánovanom rozsahu a načasovaní auditu a o významných zisteniach auditu vrátane prípadných významných nedostatkov systému internej kontroly zistených počas auditu.

Frankfurt nad Mohanom 14. februára 2024

Baker Tilly GmbH & Co. KG
Wirtschaftsprüfungsgesellschaft
(Düsseldorf)

4 Poznámka k rozdeleniu zisku/alokácii strát

Táto poznámka nie je súčasťou finančných výkazov ECB za rok 2023.

V zmysle článku 33 Štatútu ESCB sa čistý zisk ECB rozdeľuje v tomto poradí:

1. suma, ktorú určí Rada guvernérov a ktorá nesmie prekročiť 20 % čistého zisku, sa prevedie do všeobecného rezervného fondu až do výšky 100 % základného imania,
2. zostávajúci čistý zisk sa rozdelí medzi akcionárov ECB v pomere k ich splateným podielom.^[62]

Prípadnú stratu ECB môže vyrovnať zo svojho všeobecného rezervného fondu a v prípade potreby, na základe rozhodnutia Rady guvernérov, z menového príjmu za príslušný finančný rok v pomere a do výšky súm rozdelených národným centrálnym bankám krajín eurozóny podľa článku 32.5 Štatútu ESCB.^[63]

Strata ECB za rok 2023 po uvoľnení plnej výšky rezervy na krytie finančných rizík predstavovala 1 266 mil. € (2022: nula). Na základe rozhodnutia Rady guvernérov sa táto strata v súvahe ECB prenesie do ďalšieho obdobia a bude vyrovnaná z budúcich ziskov.