Rozpočtová a menová politika v menovej únii

Menová a rozpočtová politika každá svojím spôsobom podporuje ekonomiku

Menová a rozpočtová politika sú dva dôležité nástroje na udržiavanie zdravého stavu ekonomiky. Každá z nich na ekonomiku vplýva svojím spôsobom.

Menová politika má za cieľ udržiavať ceny tovarov a služieb, ktoré nakupujeme, na stabilnej úrovni. Úlohou centrálnej banky je dávať pozor, aby inflácia – miera zmeny celkovej hladiny cien tovarov a služieb v priebehu času – zostávala nízka, stabilná a predvídateľná.

Rozpočtová politika sa týka ekonomických rozhodnutí vlád jednotlivých krajín. Prostredníctvom nich môžu vynakladať peniaze na zabezpečenie verejných služieb, podporu ekonomiky alebo zníženie nerovnosti. Zdrojom týchto peňazí pre ne môžu byť dane alebo pôžičky na finančných trhoch.

Interakcia medzi menovou a rozpočtovou politikou je dôležitá

Menová a rozpočtová politika fungujú každá vlastným spôsobom. Zároveň sa však navzájom ovplyvňujú, keďže cenová stabilita a vyvážená ekonomika predstavujú dve strany tej istej mince. Ako sme mohli vidieť aj počas pandémie, ich prepojenie je obzvlášť silné v čase krízy. Kríza Európu tvrdo zasiahla a poškodila jej ekonomiku. Menová a rozpočtová politika sa však spoločným pôsobením snažili situáciu zlepšiť. Tento spoločný postup mnohým ľuďom a podnikom pomohol krízu prekonať. Bez spoločného pôsobenia menovej a rozpočtovej politiky by bol pozitívny účinok opatrení menší.

Spôsob vzájomnej interakcie menovej a rozpočtovej politiky je dôležitý pre zdravý stav ekonomiky. Preto bola táto interakcia súčasťou revízie našej stratégie menovej politiky.

Jedna menová politika, mnoho rôznych rozpočtových politík

Hladký chod ekonomiky si vyžaduje vzájomnú súčinnosť menovej a rozpočtovej politiky. To však nie je vždy jednoduché – najmä preto, lebo v eurozóne fungujú nezávisle od seba. ECB vedie jednotnú menovú politiku za 19 krajín eurozóny. Vláda každej z týchto krajín však vedie svoju vlastnú rozpočtovú politiku. Táto deliaca línia má svoje opodstatnenie. Z minulosti vieme, že keď centrálne banky plne ovláda štát, ceny sa môžu vymknúť spod kontroly.

Aby takáto situácia už nenastala, európski lídri sa dohodli na niekoľkých hlavných zásadách. Po prvé, ECB je nezávislá. Vlády jej nesmú nariaďovať, čo má robiť. Po druhé, ECB nesmie dávať peniaze priamo vládam. A po tretie, vlády musia dodržiavať spoločné pravidlá kontroly výdavkov.

Nové výzvy si vyžadujú vzájomnú súčinnosť menovej a rozpočtovej politiky

Tieto zásady platia aj v súčasnosti. Posledných desať rokov však prinieslo nové výzvy, ktoré si od menovej i rozpočtovej politiky vyžadujú nové riešenia.

Veľké spoločenské zmeny ovplyvňujú aj chod ekonomiky. Ide predovšetkým o globalizáciu a o skutočnosť, že ľudia na celom svete žijú dlhšie a viac sporia. Okrem toho sa svetovou finančnou krízou v roku 2008 začalo dlhé obdobie slabého hospodárskeho vývoja. Inflácia je v mnohých ekonomikách na svete vrátane eurozóny príliš nízka.

ECB v reakcii na tieto problémy znížila úrokové sadzby. V záujme udržiavania stabilných cien v týchto ťažkých časoch tiež použila nové nástroje. Keď sú úrokové sadzby príliš nízke alebo dokonca záporné, centrálne banky majú na ďalšiu podporu slabej ekonomiky obmedzený priestor.

Za takých okolností sa dôležitejšími a zároveň účinnejšími stávajú vládne výdavky. Môžu pomôcť naštartovať ekonomiku a priviesť infláciu bližšie k cieľu centrálnej banky. Spoločné úsilie menovej a rozpočtovej politiky má veľký význam hlavne vtedy, keď ekonomika prechádza ťažkým obdobím.

To závisí od stavu ekonomiky

Spôsob interakcie medzi menovou a rozpočtovou politikou v budúcnosti závisí od stavu ekonomiky. Keď sa ekonomike nedarí a úrokové sadzby sú už veľmi nízke, vzájomná interakcia menovej a rozpočtovej politiky v záujme podpory ekonomiky dáva zmysel. Keď ekonomika funguje hladko, potreba úzkej súčinnosti sa znižuje. Za takých okolností by vlády mali pracovať na tom, aby zabezpečili dobrý stav svojich financií. Pomôže im to pripraviť sa na budúce výzvy.