Možnosti vyhľadávania
Home Médiá ECB vysvetľuje Výskum a publikácie Štatistika Menová politika €uro Platobný styk a trhy Kariéra
Návrhy
Zoradiť podľa

Vstup Slovenska do eurozóny

Prejav: Jean-Claude Trichet, prezident ECB
na Konferencii o zavedení eura na Slovensku
v Bratislave 22. septembra 2008

Vážené dámy, vážení páni,

je pre mňa veľkým potešením byť s vami tu, v Bratislave, na tejto konferencii, ktorá sa koná len niekoľko týždňov pred vstupom Slovenska do eurozóny v januári 2009. Dovoľte mi najskôr zagratulovať všetkým, ktorí sa od roku 2004 podieľali na príprave a realizácii stratégie prijatia eura. Tešíme sa na chvíľu, keď Slovensko v januári budúceho roka zavedie jednotnú menu a stane sa tak šestnástym členským štátom eurozóny.

1. Hospodárske úspechy Slovenska na ceste k zavedeniu eura

Chcel by som zdôrazniť, že prechod na euro je pre každú ekonomiku náročná úloha, ktorá si vyžaduje dôkladnú prípravu. Slovensko, po určitých počiatočných ťažkostiach, dosahuje v posledných rokoch veľké úspechy. Zažíva intenzívny hospodársky rast a výrazný rast zamestnanosti. Priemerný ročný rast reálneho HDP dosiahol v období rokov 2005 až 2007 pozoruhodných 8,5 % a priemerný ročný rast zamestnanosti v rovnakom období predstavoval takmer 3 %.

Slovensko urobilo značný pokrok v oblasti nominálnej i reálnej konvergencie. Čo sa týka nominálnej konvergencie, inflácia bola v prvej polovici tohto desaťročia pomerne kolísavá. V poslednom období však v slovenskom hospodárstve dochádza k postupnému poklesu inflácie meranej HICP – v roku 2007 dosiahla úroveň 1,9 %, hoci v prvom polroku 2008 stúpla na 3,7 %. Ako ECB neustále zdôrazňuje, prostredie s nízkou infláciou, ktoré sa podarilo v nedávnej minulosti dosiahnuť, bude treba v nadchádzajúcich rokoch upevniť a udržať. Konvergencia dlhodobých úrokových mier je ešte dynamickejšia. V súčasnosti sú na úrovni približne 5 %, čo je o viac ako tretinu menej ako na začiatku tohto desaťročia. Tento vývoj je odrazom dôvery účastníkov finančných trhov v politiku slovenskej vlády.

Určitý pokrok sa dosiahol aj v oblasti konsolidácie verejných financií. Rada ECOFIN však postup pri nadmernom deficite v prípade Slovenska ukončila až v júni tohto roka. Ak má Slovensko v roku 2010 dosiahnuť svoj strednodobý cieľ štrukturálneho deficitu na úrovni 0,8 % HDP, bude musieť v najbližších rokoch vynaložiť ďalšie úsilie v oblasti konsolidácie verejných financií.

Životaschopnosť slovenského hospodárstva potvrdzuje aj porovnanie rastu reálneho HDP na Slovensku a v eurozóne. V období rokov 2000 až 2007 dosahoval hospodársky rast na Slovensku v priemere 5,6 %, čo bolo podstatne viac ako priemerný hospodársky rast v eurozóne. Tento vývoj viedol k reálnej konvergencii ekonomiky, keď úroveň HDP na obyvateľa vyjadrená paritou kúpnej sily na Slovensku sa v pomere k HDP na obyvateľa eurozóny zvýšila z menej ako 44 % v roku 2000 na viac ako 62 % v roku 2007. O priaznivom stave slovenského hospodárstva svedčí aj rastúci reálny príjem obyvateľstva. Je rovnako dôležité, že prosperita rastie aj za hranicami Bratislavy, ekonomického centra krajiny, hoci medzi jednotlivými regiónmi existujú ešte značné rozdiely.

Slovensko v posledných rokoch zaznamenalo len miernu externú nerovnováhu. Deficit bežného účtu platobnej bilancie bol v posledných rokoch relatívne pod kontrolou a v dôsledku rastúcich exportných kapacít v poslednom čase dokonca klesá. Jednotkové náklady práce až donedávna prispievali ku konkurencieschopnosti slovenských výrobcov.

Slovenská koruna je zapojená do mechanizmu výmenných kurzov ERM II od novembra 2005. Dobré makroekonomické výsledky viedli k postupnému zhodnocovaniu nominálneho výmenného kurzu koruny voči euru, bez zhoršovania konkurencieschopnosti slovenských vývozcov. Vzhľadom na priaznivý vývoj makroekonomických ukazovateľov bola centrálna parita slovenskej koruny voči euru revalvovaná, v marci 2007 o 8,5 % a v máji 2008 o 17,65 %.

Základom hospodárskeho pokroku na Slovensku je séria štrukturálnych reforiem. Zásadnými reformami v oblasti daní a sociálnych dávok a väčšou flexibilitou na trhu tovarov a služieb a trhu práce pritiahlo Slovensko pozornosť zahraničných investorov. Následný prílev priamych zahraničných investícií stimuloval ekonomiku a prispel k dynamickému rastu reálneho HDP.

Teraz je však viac než kedykoľvek predtým nevyhnutné udržať tempo reforiem z minulých rokov, aby sa výhody vyplývajúce zo zavedenia eura mohli naplno prejaviť.

2. Kľúčom je udržateľná konvergencia

Prijatie eura na Slovensku znamená, že jednotná mena ešte viac rozšíri výhody jednotného trhu. Euro poskytuje dôveryhodný rámec pre cenovú stabilitu, pretože v rámci eurozóny odstraňuje kurzovú neistotu. Slovensko bude ťažiť z politiky ECB zameranej na stabilitu, ktorá pomôže ukotviť inflačné očakávania. Prijatie eura tiež môže pomôcť ochrániť Slovensko, ktoré je malou a veľmi otvorenou ekonomikou, pred vplyvom turbulencií na medzinárodných finančných trhoch, ktoré majú na tieto ekonomiky často väčší dosah.

Aby euro mohlo byť na Slovensku úspešné aj v budúcnosti, vláda a ďalšie orgány verejnej správy budú musieť postupovať veľmi obozretne a vo všetkých smeroch uplatňovať ambicióznu hospodársku politiku. V tejto súvislosti sa obávame predovšetkým možnosti, že Slovensko, ako ekonomika dobiehajúca úroveň rozvinutejších krajín eurozóny, bude čeliť inflačným tlakom, ktoré by mohli jeho hospodárstvo po prijatí eura odkloniť z cesty udržateľnej konvergencie. Je preto nevyhnutné, aby udržateľná konvergencia slovenskej ekonomiky bola tou najvyššou prioritou. Vstup do eurozóny určite neznamená, že reálna konvergencia bude automaticky pokračovať. Naopak, jej pokračovanie si v nadchádzajúcich rokoch vyžiada veľa úsilia všetkých zúčastnených strán.

Oceňujeme skutočnosť, že sa slovenská vláda jednoznačne zaviazala uplatňovať primerané podporné politiky, ktorých cieľom je najmä zachovanie udržateľnej konvergencie, podpora konkurencieschopnosti a zvyšovanie odolnosti hospodárstva. Plnenie týchto záväzkov je nevyhnutným predpokladom pre bezproblémové fungovanie slovenskej ekonomiky v eurozóne.

Dovoľte mi zdôrazniť tri oblasti, ktoré považujeme za kľúčové pre zabezpečenie udržateľnej konvergencie na Slovensku.

Po prvé, po prijatí eura, teda bez nezávislej menovej politiky, je dôsledná a presvedčivá rozpočtová politika v súlade so záväzkami Paktu stability a rastu nevyhnutná na tlmenie inflačných tlakov v hospodárstve. Znižovanie štrukturálneho deficitu rozpočtu verejných financií musí preto ročne predstavovať aspoň 0,5 % HDP až do dosiahnutia strednodobého cieľa v roku 2010.

Po druhé, je nutné zlepšiť fungovanie trhu práce a znížiť vysokú štrukturálnu nezamestnanosť. Zatiaľ čo reforma školstva môže pomôcť znížiť nezamestnanosť v strednodobom horizonte, zvýšenie flexibility pracovnej legislatívy a eliminácia súčasnej mzdovej nepružnosti pomôžu zmierniť tlaky na trhu práce oveľa rýchlejšie. Je potrebné odolať pokušeniu zaviesť systémy indexácie miezd. Sociálni partneri by ako hlavné faktory pri úprave miezd mali sledovať rast produktivity práce a konkurencieschopnosť. Predovšetkým v súčasnosti je dôležité vystríhať sa akejkoľvek mechanickej mzdovej indexácie, aby sa aktuálna zvýšená úroveň inflácie nepremietla do miezd a platov.

Po tretie, vláda musí naďalej zlepšovať podnikateľské prostredie na Slovensku s cieľom podporiť rast produktivity a prílev zahraničného kapitálu. Posilnenie konkurenčného prostredia musí byť základným predpokladom pre všetky budúce iniciatívy.

Kľúčová je pritom účasť všetkých zainteresovaných strán. Len odhodlaný prístup vlády a sociálnych partnerov v týchto oblastiach podľa nášho názoru pomôže udržať budúci vývoj inflácie na Slovensku pod kontrolou.

Slovensko musí ambiciózne uplatňovať zdravú hospodársku politiku, ktorá spolu s menovou politikou ECB zameranou na stabilitu prinesie občanom Slovenska udržateľný hospodársky rast, vznik nových pracovných miest a sociálnu súdržnosť.

3. Prípravy na prechod na novú menu

ECB oceňuje plodnú spoluprácu s Národnou bankou Slovenska v posledných rokoch. Guvernér Národnej banky Slovenska je od mája 2004 členom Generálnej rady ECB a od polovice júla 2008 už aj pozorovateľom na zasadnutiach Rady guvernérov ECB.

Dňa 1. januára 2009 sa euro na Slovensku stane zákonným platidlom. V súčasnosti sa aj naďalej intenzívne pracuje na tom, aby bola slovenská verejnosť dobre informovaná o eurových minciach a bankovkách, a najmä o ich ochranných prvkoch. Na prípravách súvisiacich so zavedením eura na Slovensku sa podieľali aj Európska centrálna banka a Eurosystém.

Na začiatku bude Slovensko potrebovať 188 miliónov kusov eurových bankoviek, ktoré získa zo zásob Eurosystému. Dodávku hotovosti v mene Eurosystému zabezpečí Oesterreichische Nationalbank, ako centrálna banka najbližšej krajiny eurozóny.

Eurové bankovky a mince sa už v určitom rozsahu na Slovensku používajú, keďže krajina je blízko eurozóny. Napriek tomu však bude ešte pred zavedením novej meny nevyhnutná distribúcia eurovej hotovosti do bánk, tzv. „predzásobenie“, a následné „druhotné predzásobenie“ maloobchodu a ďalších podnikov, aby sa bankovky a mince čo najrýchlejšie dostali do obehu. Predzásobovanie sa práve začalo. Okrem toho sa od prvého decembra začne predaj 1,2 milióna minibalíčkov s mincami určených pre verejnosť.

Eurosystém bude aj naďalej podporovať kampaň, ktorá ľudí informuje o ich novej mene a o priebehu jej zavedenia. V rámci tejto spoločnej kampane sa už uskutočnil celý rad seminárov a školení a ECB vydala viac ako sedem miliónov výtlačkov rôznych publikácií – množstvo, ktoré prevyšuje počet obyvateľov Slovenska. Národná banka Slovenska čoskoro do všetkých domácností rozpošle viac ako dva milióny informačných letákov a štyri milióny konverzných kariet, na ktorých sú zobrazené najdôležitejšie ochranné prvky dvadsaťeurovej bankovky. Centrálna banka tým chce zabezpečiť, aby boli na zavedenie eura všetci dobre pripravení.

Jedným z výsledkov výborných vzťahov medzi Národnou bankou Slovenska a ECB je aj Výstava o eure, ktorú som mal včera česť slávnostne otvoriť. Verejnosť sa na nej bude môcť dozvedieť viac o svojej novej mene. Ide o jednu z mnohých spoločných aktivít, ktoré, ako som presvedčený, prispejú k úspešnému zavedeniu eura na Slovensku.

Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vám znova všetkým zagratuloval k úspechom, ktoré Slovensko na ceste k euru dosiahlo. Zároveň by som rád využil túto príležitosť a vyzval vládu a ďalšie orgány verejnej správy na Slovensku, aby pokračovali v realizácii obozretnej hospodárskej politiky. Inými slovami, aby pokračovali v ceste rozpočtovej konsolidácie a upevňovali tak udržateľnosť verejných financií, a tiež naďalej uskutočňovali štrukturálne reformy. Ich ďalšie kroky by mali byť zamerané na riešenie nových problémov, ktoré prinesie budúcnosť.

Aj keď sa euro v peňaženkách ľudí objaví až o nejaký čas, už teraz sa teším na chvíľu, keď Národnú banku Slovenska privítam v Eurosystéme a Slovensko v eurozóne.

Vitaj Slovensko! Welcome Slovakia!

KONTAKT

Európska centrálna banka

Generálne riaditeľstvo pre komunikáciu

Šírenie je dovolené len s uvedením zdroja.

Kontakty pre médiá